|
Kedy si zistila, že si nadpriemerne inteligentná?
„Chodila som na výberové školy a tam nám merali IQ, ale keďže vtedy sa o tom veľmi nehovorilo, tak sa v mojom živote nič nezmenilo. Vedela som, že mám vysoké výsledky, ale to neznamená, že som vždy mala dobré známky (smiech).“
Vysoké IQ nezaručuje excelentný prospech v škole?
„V našom systéme školstva je dobrý ten žiak, ktorý poslúcha, čo sa niečo nabiflí, dostane jednotku a na druhý deň už ani nemusí vedieť, čo sa včera učil. Mnohí učitelia to podporujú. Česť výnimkám, lebo sú aj dobrí učitelia.“
Ak známky nie vždy odzrkadľujú inteligenciu, aký iný systém hodnotenia by ich mohol nahradiť?
„Žiaden systém negarantuje 100-percentnú spravodlivosť. Sú aj také experimentálne školy, kde sa deti nehodnotia, ale ani to nie je najlepšie riešenie. Najmä pre tých lenivejších, ktorí sú možno aj schopní, ale vidia, že keď sa učiť nebudú, nič sa im nestane. Všetko závisí od povahy žiaka. Sú aj školy, kde majú učitelia veľmi benevolentný prístup. Cez deň, keď sú deti unavené, váľajú sa po koberci. No potom, po skončení prvého stupňa, majú niektorí veľké problémy fungovať na normálnych školách. Niekedy musia vyhľadať aj psychológa, aby sa vedeli zaradiť do normálneho života, s ktorým sa nevedia zmieriť.“
A čo bezstresová výchova, ktorá bola pred časom veľmi moderná?
„Teda dovoliť deťom všetko? Následkom môže byť aj to, že vyrastá necitlivá, sebecká generácia.“
Foto - Stano Stehlík
Organizácia Mensa by nemohla mať vplyv na to, ako zlepšiť fungovanie školstva na Slovensku?
„My sa na Slovensku snažíme podchytiť nadané deti. Napríklad tento rok sme robili celoslovenskú IQ olympiádu, ktorej sa on-line zúčastnilo 14-tisíc deti a postúpilo po 80 žiakov zo západného, stredného a východného Slovenska.“
Čo potom s tými deťmi?
„Návod je jednoduchý: treba sa im venovať, aj v škole, aj doma. Tak ako každému dieťaťu. Aby sa učili samostatne rozmýšľať a samostatne spájať súvislosti a to je práve to, čo v našom školstve chýba. Učiť deti kritickému mysleniu. Vytvárať si vlastný názor na základe získaných vedomostí a skúseností, ale nielen svojich. Vedieť rozlišovať, podľa čoho niečomu veriť. No a deťom treba umožniť chodiť na rôzne krúžky. Moje deti mali od rána do večera program. Každý deň.“
To je dobré?
„Áno, lebo čo by ináč robili? Len tak sa poflakovali? Hrali na počítači?“
Foto - TASR
Ozaj, od kedy by deti mali mať počítač, tablet, či mobil?
„To je veľmi individuálne, rodič musí odhadnúť, kedy je na to dieťa pripravené. Podmienkou je však vymedzený čas, aby ho nenechávali za prístrojom celý deň.“
Počítače inteligenciu detí viac ohrozujú alebo rozvíjajú?
„To je dvojsečná zbraň. Počítače a internetová technika je živel a každý živel môže byť dobrý sluha, ale zlý pán.“
Počula som, že najlepší školský systém vzdelávania je v Singapure.
„To by sedelo, lebo vo všeobecnosti ázijské krajiny dosahujú najlepšie výsledky vo vzdelávaní, aj v IQ testoch.“
Čím to je?
„Výchovou a vzdelávaním. Majú presne taký systém vzdelávania, ktorý sa u nás kritizoval. Veď sme ázijské deti ľutovali, že musia navštevovať školy od tretieho roku života, že sa učia hrať na hudobných nástrojoch, atď. Ale práve rozvíjanie synapsií, čiže spojení medzi neurónmi v mozgu, je tá najlepšia cesta, ktorou treba viesť deti od malička.“
Foto - Stano Stehlík
Ako by to malo vyzerať v praxi u nás?
„Dieťa by malo dostávať, čo najviac impulzov, aby rozmýšľalo. Už len to, že deťom urobíte pestrofarebnú izbu, ich učí vytvárať si asociácie, spájať na prvý pohľad nesúvisiace veci.“
Čo na prvý pohľad nespojiteľné, si deti môžu spájať?
„Ide o to, aby sme učili deti vytvoriť si asociáciu, napríklad už troj- či štvorročné deti, aj mladšie, si vedia spojiť značky, ktoré patria konkrétnej automobilke s modelmi áut, ktoré vyrába. Alebo puzzle, z ktorých si poskladajú mapu Európy s konkrétnymi štátmi a ich zástavami.“
A čo učenie sa cudzích jazykov?
„Aj s tým treba začať od malička. Najlepšie je, keď sa dieťa učí naraz viac jazykov. Tak si cvičí a vyvíja asociatívne myslenie.“
Foto - Stano Stehlík
Čiže kľúčom je asociatívne myslenie?
„Určite áno. Najinteligentnejšie sú ázijské krajiny, najvyššie IQ majú obyvatelia Hong Kongu, Číny, Japonska. A tam ich asociatívnemu mysleniu učí znakové písmo. Napríklad voda v japončine sú tri čiarky. My, ktorí máme abecedu, sa z nej učíme poskladať slovo, tam slovo musí vyvolávať asociáciu.“
Ktoré krajiny dosahujú najhoršie výsledky v testoch IQ?
„Niektoré africké, ale neviem, ako to tam merali. Však keby tamojším obyvateľom, ktorí ešte žijú kmeňovým spôsobom života ukázali bežný test na meranie IQ, nevedeli by čo s ním. No my by sme zase neprežili v džungli, na rozdiel od nich. Inteligencia je aj schopnosť prispôsobiť sa.“
Ako sú na tom Slováci?
„Sme v priemere, náš výsledok je pod sto, nejakých 96. Česi sú na tom trocha lepšie. Ale aj to sú možno nie celkom relevantné informácie.“
Keď už porovnávame, tak sa opýtam, kto je inteligentnejší: muži či ženy?
„Zaujímavé je klišé, ktoré dlhé roky prevládalo a vynášalo mužov. Mala som napríklad na vysokej škole profesora, ktorý prednášal predmet logiku. Bola som najlepšia a on, keď ma chcel pochváliť, hovoril mi: vy máte takú neženskú logiku! To bola akože pochvala! Myslím, že aj blondína môže byť vysoko inteligentná (smiech). Možno ženy dokážu myslieť viac komplexnejšie , ako muži. Ale nerada takto porovnávam. To je presne, ako sa pýtať, kto je citlivejší. Lebo aj to je individuálne. Ale našťastie chodia teraz ženy viac na testovanie Mensy a viac sa stávajú aj členkami.“
A čo krása a inteligencia?
„Ďalšie klišé, lebo je veľa pekných ľudí, ktorí sú inteligentní. Génius, v predstavách podaktorých, musí byť strapatý profesor, ktorý je poloblázon. Tak rozmýšľajú ľudia, ktorí sú len jednostranne zameraní. Automaticky si myslia, že inteligentná žena musí byť škaredá a naopak. V Mense máme samé krásne ženy.“
Foto - Stano Stehlík
Ako vyzerá a koľko trvá testovanie IQ?
„Testy, ktoré robí Mensa, sú obrázkové, logické, neverbálne a trvajú 40 minút. Počet určených úloh treba urobiť v presne stanovenom čase. Keď je niekto nespokojný, môže ich opakovať po roku.“
Aké je tvoje IQ?
„Nerada to hovorím. Mensa združuje ľudí s IQ nad 130.“
Koľko je takých ľudí na Slovensku?
„Podľa Gaussovej krivky sú štatisticky v každej krajine 2 percentá populácie s nadpriemernou inteligenciou, čiže na Slovensku by nás malo byť sto tisíc. Mensa má na Slovensku vyše 600 členov, ale v roku 2009 ich bolo iba 150. Pre zaujímavosť Česi majú 3 a pol tisíc členov, Nemci vyše 10-tisíc a Američania 50-tisíc!“
Je to elitný klub?
„Nebrala by som to tak. Členov Mensy spája len nadpriemerné IQ, ale sú medzi nami rôzni ľudia, s rôznymi záujmami. Ale aj super inteligentní vedia byť zakríknutí, niektorí nemajú kamarátov. Tu si ich môžu nájsť. Stretávame sa pravidelne, organizujeme semináre alebo prednášky na zaujímavé témy.“
Foto - TASR
Dá sa nejakým spôsobom zvýšiť vlastné IQ?
„Dá sa pracovať na tom, aby ste dosiahli svoj strop. To znamená, že človek má vrodený nejaký svoj mantinel. Keď s tým nič nerobí, ide dolu.“
Dá sa aj IQ pokaziť?
„Áno, alkohol, drogy alebo nezvratné ochorenia ako porážka, či Alzheimerova choroba zabíjajú neuróny.“
A čo emočná inteligencia?
„To je pojem, ktorý sa po prvýkrát spomenul v roku 1990 . Je to schopnosť inteligenciu použiť.“
Čiže môže mať niekto vysoké IQ a nevie ho použiť?
„Áno. Nevie komunikovať s ľuďmi, nemá žiadne sociálne väzby. To je typ, ktorý môže byť zatvorený v laboratóriu a vymyslieť liek proti rakovine, ale jeho život v súkromí nefunguje. Emočná inteligencia je ako mostík, po ktorom to IQ môže prejsť, aby bola zachovaná rovnováha. Ľudovo povedané: rozum a srdce.“
Foto - Stano Stehlík
Ako sa meria emočná inteligencia?
„Dá sa to už merať, ale na to sú trošku zložitejšie testy. Robia sa u psychológa, sú to skôr osobnostné testy, ako človek reaguje v určitých situáciách. Dajú sa nájsť aj nejaké zábavné verzie na internete. Ale aj už aj serióznejšie.“
Na záver sa chcem opýtať, ako ľudia s nadpriemerným IQ vnímajú znovu rodiaci sa nacionalizmus, či fašizmus?
„Vyzerá to dosť zle a ťažko povedať, či je to horšie ako kedysi. Teraz sa to vďaka internetu a sociálnym sieťam ľahšie šíri, ale ono to vždy medzi ľuďmi bolo. Vôbec to nesúvisí s inteligenciou, lebo aj inteligentní môžu šíriť konšpiračné teórie. Niektorí možno tomu naozaj veria, niektorí to robia z rôznych pohnútok. Priznajme si, dnes sa na nás valia informácie a dezinformácie zo všetkých strán, niekedy ťažko rozoznať pôvod týchto správ. Niektorí sa zas chcú odlíšiť a neísť s prúdom, neuvedomujúc si, že to je vlastne nejaký nový main stream. A to využívajú rôzne mocenské štruktúry. Pomáha tomu, žiaľ, aj čoraz väčšia neznalosť histórie. Človek je tak zložité puzzle a IQ je len malá zložka. Nadpriemerne inteligentní môžu dosahovať veľké úspechy, robiť niečo dôležité pre ľudstvo, niečo vymyslieť, pomáhať. No môžu tiež zabíjať a ničiť. Podľa mňa by sa mal človek venovať aj duchovnej stránke života. Veľa vecí totiž súvisí s morálkou a ubližovať ľudom je podľa mňa neinteligentné. Vôbec všetky zlé ľudské vlastnosti sú neinteligentné, ale nikto nie sme dokonalý.“
Prečítajte si aj Verím na smrteľné telo a nesmrteľnú dušu, hovorí lekárka, ktorá vyštudovala patológiu i katolícku teológiu
