|
Každú nedeľu už z rána cítila nervozitu, lebo sa blížil pracovný týždeň. To isté cítila v pondelok, utorok, stredu atď. Jedine v sobotu trochu oddychovala, ale aj to po čase skončilo. Šéf jej začal volať už aj cez víkendy a sviatky. Najprv ohľadom pracovných záležitostí, potom si vymýšľal rôzne iné otázky, napríklad ako sa pečie bábovka. Asi len preto, aby jej pripomenul, že existuje. Bol ako otravná mucha, ktorá nedá pokoj. Bola z neho veľmi unavená, čo sa premenilo na permanentnú nervozitu. Zakaždým, keď zazvonil telefón, videla som na jej tvári napätie.
Z majiteľa firmy sa vykľul tyran a to bolo už nad jej sily. Minulý rok, keď jej šéf počas dovolenky stále vyvolával, rozhodla sa dať výpoveď. Niektorí tomu nerozumeli. Do práce mala blízko, po ceste odvážala deti do škôlky. „Čo ešte chceš, keď máš malé deti? Veď šéf je šéf,“ hovorili jej niektorí.
Pol roka potrebovala na to, aby sa prebrala, vymyslela svoj biznis a všetko naštartovala. Pred Silvestrom som sa jej pýtala, čo plánuje na rok 2016. Dnes, po 10 mesiacoch vidno, že sa jej to splnilo. „Možno to nevyzerá ako idylka, ale ja som spokojná,“ hodnotí.
S vozíkom naloženým taškami s posteľnou bielizňou, uterákmi, nápojmi, čistiacimi prostriedkami smeruje k výťahu. Ešte tie tašky musí vyniesť pár schodov hore – nuž, keď stavali panelák, na bezbariérový prístup tu nemysleli. Keď vstúpi do bytu, najprv vymení posteľnú bielizeň, potom vytriedi potraviny z chladničky a poumýva ju. Poumýva a poutiera poháre, taniere, skrinky, linku, rúru atď. Doplní to čo chýba: čaj, kávu, nápoje, korenie atď. Potom sa pustí do upratovania v izbách, nakoniec v kúpeľni. Tri – štyri hodiny a hotovo! Potom sa jej úloha zmení: je z nej manažérka a recepčná, ktorá víta turistov, ubytuje ich, vysvetlí, ako to v byte funguje, čo si vo Vroclave môžu pozrieť, ako sa dostanú k turistickým atrakciám atď. Ubytováva turistov v dvoch bytoch. To si vyžaduje veľmi dobrú organizáciu času, najmä keď má ešte malé deti. Na druhej strane si pochvaľuje kontakt s turistami a vďaka tým zo zahraničia sa vzdeláva v angličtine. Je šéfkou sama sebe. Stojí to veľa síl, ale vlastný biznis robí s veľkým nasadením, cez víkendy, cez sviatky, niekedy do neskorých nočných hodín, ale je rada, že ju žiaden šéf nebuzeruje a robí sama na seba.
Som na ňu pyšná. Je to moja „malá“ sestra, ktorá roky hľadala uplatnenie, až sa odvážila postaviť na vlastné. A vidím, ako Ania kráča smelo dopredu. Práve som jej počas návštevy v Poľsku robila spoločnosť, keď ubytovávala turistov. Šikulka! Cez letné mesiace zarobila celkom slušné peniaze. Zatiaľ spláca úvery, ale tak predsa začínali skoro všetci podnikatelia. A úplne unesená kontroluje hodnotenia od turistov – tí jej dávajú takmer zakaždým desiatku, čiže najvyšší počet bodov. U predchádzajúceho šéfa nikto nevedel zabodovať.
Už nevyberá z kabelky nervózne mobil, tak ako to robila pred rokom a pol, aby so strachom kontrolovala, kto jej píše, či zvoní. Teraz vyberá mobil s nadšením, aby skontrolovala záujem klientov o jej ponuku. Práve ju pozorujem, ako s úsmevom reaguje na ďalšiu desinu, ktorá je prejavom spokojnosti na oboch stranách: jej a turistov. A s akými emóciami kontrolujete svoj mobil vy?
Prečítajte si aj Princezničky z televíznych obrazoviek
