|
Najprv ma prevedie svojím obchodíkom s kvetinami, potom po krásnej záhrade, kde pred nedávnom usporiadala lekcie prírody pre deti zo školy. To, čo by som chcela vidieť najviac, mi však ukázať nemôže. „Je dosť zima, takže sa na nich nebudeme môcť pozrieť, aby neprechladli,“ oznámila. Z Renáty Belzárovej je od minulého roka nadšená chovateľka včiel.
Včely ľúbia pokoj
„S obľubou pozorujem včely, ako na svojich nožičkách nesú peľ, raz žltý, inokedy čierny, podľa toho, čo momentálne kvitne,“ rozžiari sa Renáta, ktorá sa stará o tri úle. „Keď som dovliekla prvý úľ, doma sa mi smiali,“ zaspomína. Sama sa začala vzdelávať a manžela a tri deti postupne zasväcovala do života včiel. Stále navštevuje kurz a včely ju fascinujú. Kvôli nim aj vysadila rôzne rastliny v záhrade, aby mali raj. Včiel sa nebojí, napriek tomu, že ju poštípali.
„Prudko som vstala a vtedy sme do seba narazili,“ vysvetľuje, ako keby ich ospravedlňovala. „Mala som dohodnuté stretnutie s klientom, kým som tam dorazila, mala som obrovskú peru,“ popisuje zrážku. Teraz už vie, že včely ľúbia pokoj a preto sa v ich blízkosti rada zdržuje. „Viem, že keď nemám dobrú náladu, ani by som k nim nemala chodiť, pretože to vycítia“ vysvetľuje.
Neuveriteľné predstavenia
Rada si sadne na pníku a oni sa jej odmenia neuveriteľným predstavením. „Bola som očarená, ako v najväčších horúčavách dokážu vo vnútri úľa udržiavať klímu – niektoré včely mali jednoducho za úlohu pri vchode chladiť vzduch krídlami,“ popisuje s nadšením. Inokedy spozorovala, ako včely zabránili vstúpiť do úľa osám. „A ten ich systém je neuveriteľný, koľkých úloh sa zhostia: staviteľky, upratovačky, krmičky!“
A čo keď včely uletia? „Keď sa rodí nová kráľovná, tá stará si zoberie so sebou niekoľko včiel a odletia, lebo dve kráľovné v jednom úle by sa nezniesli,“ vysvetľuje mi. Keď hovoríme o včelách, tak sa opýtam aj na med. Minulý rok Renátine včely nazbierali vyše 20 kg. „Ešte sa učím, ako sa med vytáča, ale mám vďaka tomu aj nových známych, s ktorými tieto témy preberáme,“ prezradí. Smejeme sa, že niektoré ženy sa stretávajú, aby sa porozprávali o móde, ona s kamarátkami preberá témy okolo včiel.
Kvetinárstvo cez deň, grafika po večeroch
Je to až neuveriteľné, ako veľmi Renáta svoj život zmenila –roky pracovala ako grafička v rušnej redakcii v Bratislave, dnes väčšinu času trávi na vidieku. „Keď som bola na materskej s tretím dieťaťom začala som snívať o vlastnom biznise,“ zaspomína si. Mala veľmi konkrétne predstavy, o ktorých všetkým rozprávala: aranžovanie kvetín, pestovanie rastlín, zdravý život v prírode. Mala na to podmienky, keďže býva v dome v Stupave, uprostred záhrady. Najprv začala pomáhať v aranžovaní kytíc iným kvetinárkam, potom sa odhodlala ísť do vlastného.
„Rozmýšľala som, kde by som si kvetinárstvo mohla otvoriť a keďže bývam na okraji obce, tak som uvažovala, že možno práve tu, pri dome,“ spomína.
Pamätá sa na reakcie známych, ktorí neveriac krútili hlavou a spochybňovali, či sa niekto pri jej obchodíku zastaví. Vtedy jej s pomocou prišli malé dcéry, ktoré začali počítať, koľko áut okolo ich domu prechádza. Číslo bolo vysoké a tak usúdila, že by to mohlo vyjsť. Vlastný biznis ju tak pohltil, že sa do redakcie už nevrátila, aj keď si ešte zo začiatku myslela, že zvládne jedno aj druhé. „Najprv som sa kvetinárstvu venovala cez deň a grafiku som robila po večeroch,“ hovorí a priznáva, že vyštudovaný fach ju neprestal baviť, ale biznis sa rozbiehal a tak si musela vybrať.
Jedna svadba, dve kytice
Najprv sa o všetko starala sama, dnes má dve zamestnankyne, jednu externú spolupracovníčku, občas, keď je viac zákaziek, volá aj brigádničky. Hlavne na dušičky, Vianoce, na Valentína, deň detí či veľkú noc. Keďže robí aj výzdoby na svadby, tak sa pýtam, čo je teraz moderné. Dozvedám sa o sukulentoch v svadobných kyticiach, kvetinových výzdobách vankúšikov, na ktorom neveste a ženíchovi podávajú počas obradu obrúčky a o dvoch kyticiach pre nevestu: jednu na obrad, druhú na fotenie.
„Dobrodružstvá“ kvetinárky
Keďže Renáta svoje kvetinárstvo prevádzkuje už takmer 16 rokov, pýtam sa na výnimočné zákazky. S úsmevom zaspomína na rôzne výzvy, z ktorých bola nervózna. Napríklad, keď robila výzdobu v Schlosshofe pre istú banku. „Nakúpila som veľké množstvo pivónii, ktoré som držala v pivnici a ktoré mali práve na slávnosť dozrieť,“ hovorí. Dozreli skôr a všetky plátky popadali. Museli ísť na poslednú chvíľu kúpiť iné kvety.
„Niekedy na to človek doplatí, ale vždy sa snažím vyjsť zákazníkom v ústrety,“ vysvetľuje a ako príklad uvádza istého muža, ktorý prišiel pre kvetiny. Kúpil ruže, ale chcel garanciu, že počas sviatkov nezvädnú. „No zvädli, aj keď moje ruže z toho istého sortu doma sa stále držali,“ popisuje. Renáta nespokojnému klientovi vrátila peniaze. Po nejakom čase sa k nej, na jej prekvapenie, vrátil s veľkou objednávkou. Vysvetlil to tak, že je to vďaka tomu, ako korektne sa voči nemu zachovala.
Na bicykli, na lane, na stene...
No kvetinárstvo zďaleka nie je jej jedinou aktivitou. Zdá sa, že to bol len spúšťač, ktorý jej dodal odvahu venovať sa zdravému životnému štýlu a žiť blízko prírody. „Snívam o tom, že pripravím záhradu tak, aby som tu mohla usporiadať cvičenia jogy,“ vysvetľuje. A tak sa náhodou dozviem, že Renáte sa joga zapáčila do takej miery, že si urobila kurz cvičiteľky a dávala lekcie pre tehotné ženy v Bratislave. Venuje sa aj iným športom: bicyklovaniu, behom, horolezectvu. Práve sa chystá do Nepálu, kde bude zdolávať Himaláje. Keď sa pozriem na poličku s pohármi a medailami dozviem sa, že všetky vybojovala ona.
„Keď spolužiaci navštevujú môjho syna gratulujú mu, ale on ich hneď vyvedie z omylu a oni zostanú veľmi prekvapení, že všetky tie trofeje sú moje,“ smeje sa a ešte mi ukáže zamotanú guču látky medzi zárubňami na dvere. „Poznáš to?“ opýta sa. No nepoznám a tak mi vysvetlí, že je to na cvičenie v plachtách a každé ráno sa do tej látky zavesí dolu hlavou, čo aj hneď predvedie. „Je to výborné na chrbticu, ktorá sa natiahne a potom stavec po stavci poskladá,“ vysvetlí.
S obdivom na ňu pozerám, koľko má energie a plánov. Ubiehajúci čas je voči nej veľmi láskavý. „Čím som staršia, tým sa lepšie cítim,“ vysvetľuje. Verím jej, lebo vidím, ako šťastne pôsobí.
Kľúč k úspechu
„Som šťastný človek, lebo robím to, čo ma baví, moja práca, moje aktivity sú zároveň koníčkami,“ hovorí. Keď ma odprevádza dolu schodmi, ešte mi ukáže kôš s gaštanmi a vysvetlí, že všetci doma majú za úlohu zbierať a hádzať doň lesné poklady. Tie poslúžia na vianočné výzdoby, na ktoré potom klienti stoja v rade. Renáta Balzerová má všetko premyslené a dobré naplánované. Zrejme to je jej kľúč k úspechu, rozmýšľam na hlas. „Podľa mňa je najdôležitejšie nadšenie, s ním človek vie robiť aj bez nároku na zárobok,“ odpovie a naráža na mesiace, keď rozbiehajúci sa biznis negeneroval žiadne peniaze, skôr si ich vyžadoval. „Bez nadšenia by som to nezvládla“ zhodnotí jednoznačne.
Prečítajte si aj Zakladateľky Jem iné: Ľudia nemajú radi zmeny, pritom stačí jesť zdravo a lokálne
