|
Na nedatovanej snímke, ktorú poskytla NASA, je záber na hviezdy súhvezdia Carina, ktoré sa nachádza 20 tisíc svetlených rokov od Zeme. Záber je z Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. Hubblov vesmírny ďalekohľad (HST) oslávil v apríli tohto roka 25 rokov od svojho umiestnenia na obežnú dráhu Zeme. Foto – TASR
BRATISLAVA. Všetci o nej hovorili ako o favoritke na tohtoročnú Nobelovu cenu za fyziku, ktorú doteraz dostali len dve ženy. Astronómka Vera C. Rubinová nakoniec prestížnu cenu za svoj výskum temnej hmoty nedostala. Získali ju Takaaki Kajita z Japonska a Arthur B. McDonald z Kanady za objav neutrínovej oscilácie, ktorá dokazuje, že neutrína majú hmotnosť.
Rubínová riešila problém rotácie galaxií – tie sa totiž otáčajú tak rýchlo, žeby sa pri zohľadnení len viditeľnej hmoty mali vlastne rozletieť. Jej výpočty ukazujú, že galaxie musia obsahovať minimálne desaťkrát toľko hmoty ako je hmota viditeľných hviezd. To naznačuje existenciu takzvanej temnej hmoty, ktorá drží galaxie pokope.
„Je možné, že všetci čakajú na laboratórne potvrdenie existencie temnej hmoty alebo Rubinovú ocenenie ešte čaká,“ hovorí pre Ženy v meste astrofyzik Jiří Krtička z Ústavu teoretickej fyziky a astrofyziky Masarykovej Univerzity v Brne. Neplatí však, že všetci významní vedci Nobelovu cenu dostali, dodáva.
Ak by sa jej cenu podarilo získať bola by len treťou ženou v oblasti fyziky. Nobelovu cenu za fyziku získali doteraz len Marie Curie Sklodowská, ktorá ju ako jediná žena dostala dvakrát – raz za fyziku a raz za chémiu, a Maria Goeppert Mayerová.
Členovia Karolínskeho výboru zľava profesori Anne L'Huillierová, Goran K. Hansson a Olga Botnerová počas tlačovej konferencie 6. októbra 2015 v Štokholme o 11:45 vyhlásili Nobelovu cenu za fyziku. Získali ju spoločne vedci Takaaki Kadžita z Japonska a Arthur B. McDonald z Kanady za objav oscilácie neutrín. Foto – TASR
Pre ženy zakázané
“Sláva je pominuteľná, moje čísla znamenajú pre mňa viac ako moje meno. Ak astronómovia stále používate moje údaje, je to pre mňa ten najväčší kompliment,” povedala Rubinová pre Vassar college na jej stránkach venovaných slávnym absolvenkám. Sama tu získala svoj bakalársky titul. Išlo o školu, ktorá bola založená ako vysoká škola pre ženy.
Foto - Carnegie Institution
V magisterskom štúdiu astronómie chcela pokračovať na Princetone. No nikdy nedostala od univerzity ani jej katalóg - ženy tam totiž mohli študovať astronómiu až do roku 1975.
Pokračovala preto na Cornellovej univerzite. Tu stretla aj svojho manžela Roberta Rubina, s ktorým má štyri deti.
Doktorandské štúdium ukončila v roku 1954 na univerzite v Georgtowne. Vo svojej práci prišla k záveru, že galaxie sa zoskupili dokopy skôr než by boli rozmiestňované náhodne vo vesmíre. Tejto myšlienke sa astronómovia vážne začali venovali až o dvadsať rokov neskôr.
Aktívna je aj v podpore dievčat a žien, tkoré sa rozhodli študovať fyziku. Sama totiž musela vo svojej kariére bojovať s predsudkami ako žena astronómka. Pomohla jej podpora otca a neskôr manžela.
Rubínová sa zasadzuje aj za podporu žien vo vede. „Pred tridsiatimi rokmi som si myslela, že všetko je možné,“ povedala v roku 2002, keď získala Gruberovu cenu za kozmológiu. S počtami vedkýň v Národnej akadémii vied USA však doteraz spokojná nie je. Tvrdí, že je to najsmutnejšie v jej živote.
Foto - Carnegie Institution
Sporný výskum
Najvýznamnejší objav Rubínovej sa podľa Krtičku týka štúdia rotačných kriviek galaxií – teda hviezdnych zoskupení obsahujúcich typicky miliardy hviezd. „Študovala akou rýchlosťou hviezdy v galaxiách obiehajú okolo centra,“ hovorí. Pri obehu hviezd v galaxii sa musí vytvoriť rovnováha medzi gravitačnou silou, ktorá sa snaží hviezdy pritiahnuť do centra galaxie a odstredivou silou, vďaka ktorej by naopak hviezdy mohli z galaxie odletieť, vysvetľuje.
„Rubinová ukázala, že látka v galaxiách rotuje príliš rýchlo na to, aby bola držaná len gravitačnou silou viditeľnej látky – teda hviezd a medzihviezdnej hmoty, a že musí existovať ďalší zdroj gravitácie,“ hovorí Krtička. Tým je podľa nej temná hmota, dodáva.
Bola jednou z prvých, čo na existenciu tohto druhu látky upozornila, pokračuje Krtička. Povaha tejto temnej látky nie je podľa neho doteraz známa, no prejavuje sa aj v ďalších oblastiach astrofyziky.
Michal Krížek z Matematického inštitútu Českej akadémie vied upozorňuje, že existencia temnej hmoty nebola zatiaľ dokázaná. Rubínová objavila, že rotačné krivky špirálových galaxií sú ploché, čo by podľa nej mohlo naznačovať na akúsi skrytú temnú hmotu, vysvetľuje
„Podľa mňa ide len o chybu modelu, keď sa Einsteinove rovnice, ktoré sa preverujú v škále Slnečnej sústavy, aplikujú na celý vesmír, teda na objekt, čo je aspoň o 15 rádov väčší,“ hovorí. To je nekorektná extrapolácia, dodáva.
Na snímke z Hubblovho teleskopu sú galaxie, ktoré sa vytvorili relatívne krátko po tom, ako vznikol vesmír pred 13,7 miliardami rokov. Vedci tieto galaxie popísali ako obrázky útleho detstva vesmíru.Jedna z nich môže byť najstaršou doteraz známou galaxiou, keďže pochádza z obdobia, kedy bol vesmír starý iba 380 miliónov rokov.
Foto – TASR
Prečítajte si aj Na postup musia ženy vo vede vynaložiť dvojnásobné úsilie
