|
Byť mamou je s mojou povahu náročné. Som v nevýhode oproti takej medvedici, ktorá koná inštinktívne, nekompromisne a nepodlieha strachu, že vo výchove zlyhá. A nerieši dilemy, či sa o dospievajúce mláďa stará príliš alebo primálo. Či ho zbytočne nešetrí reality v podobe studenej sprchy alebo ho pod ten prúd vody nestrká príliš často.
Byť medvedicou v tomto živote už nestihnem, preto som svoje pubertálne mláďa v rámci otužovania poverila úlohou, nech sa objedná na preventívnu prehliadku k zubárke. Hocijakej, keďže tá naša už nejaký mesiac nefunguje. Prvé kroky som urobila ja – prostredníctvom sociálnych sietí som rozhodila siete, zozbierala som odporúčané tipy, vyhľadala som ich na internete.
Z konkurzu vyšlo niekoľko nádejných adeptiek, tak som synovi dala kontakt na tú, čo mala ambulanciu najbližšie. Podľa cenníka, ktorý mala zubárka na svojej stránke, som mu dala hotovosť a s požehnaním som ho vypravila do sveta. Vrátil sa o hodinu. Bez potvrdenia o preventívnej prehliadke, zato s ďalším termínom na ošetrenie.
„A si mi dlžná ešte 15 eur, tie peniaze nestačili,“ dodal.
Prečítajte si
V ten deň to asi bola posledná kvapka do pomyselného pohára, ktorý v tej chvíli pretiekol v podobe mojej hysterickej scény. Neviem, ako dlho som chrlila lávu a iskrila ohňom, viem len, že ma zastavil pohľad na prekvapený výraz môjho dieťaťa.
„Prepáč, je toho na mňa dnes akosi priveľa,“ pípla som, schmatla bundu, topánky, kľúče. Nadšený pes už čakal pri dverách...
Keby som bola medvedica, zubárka má smolu. Ja som však len druh reaktívnej mamy, ktorá, keď sa upokojí, poľutuje, vybehá, tak opäť hľadá schodnú cestu spod studenej sprchy. A snaží sa ju vysvetliť aj mláďaťu, aby nepodliehalo pocitu, že vesmír je hľadáčikom brokovnice namiereným práve na neho.
Prečítajte si aj Chĺpky v nose
