Prvý stupeň učí muž, školu vedie žena a deti sa učia na tabletoch. Keď vás zaskočí Trstená

Pätnásť tretiakov tu pracuje v tempe, ktoré je rýchle aj na dospelého. Na úvod hodiny slovenčiny si zacvičia pri riekanke a v laviciach sa v rámci jazykovej rozcvičky pustia do riešenia tajničky. Každý sa dopracuje k jednému písmenku. Aby získali riešenie tajničky musia písmenká pospájať. Od pracovného stola sa presúvajú na koberec do zadnej časti triedy, aby tajničku vytvorili. Písmenká kladú pod seba. Každý má totiž písmenko v tablete.

Je to notebooková trieda, ktorú vedie učiteľ (nie učiteľka) v škole, ktorá mala od svojho vzniku na čele len riaditeľky (nie riaditeľov). V materskej a základnej škole Rudolfa Dilonga v Trstenej fungujú bez problémov veci, ktoré si neviete predstaviť ani v mnohých bratislavských školách.

Tajnička v notebookoch.

Bez klasickej tabule a kriedy

„Snažil som sa od začiatku zaujať deti aj niečím iným ako meotarom,“ hovorí Peter Pallo, ktorý na škole učí od roku 2002. „Išiel som preto na konferenciu Microsoftu a povedal som im, že by som chcel učiť tak, aby mali deti notebooky a interaktívnu tabuľu,“ spomína si Pallo, ktorý učí prvý stupeň. V roku 2006 sa jeho trieda stala prvou notebookovou triedou na Slovensku v rámci projektu Notebook pre každého žiaka. „Mne to prípravu na hodiny a prácu počas vyučovania veľmi uľahčuje, pre deti je to zábavné a zaujímavé. Hlavne ich učíme technológie správne používať, aby vedeli, že to nie je len hračka, ale aj učebnica, či zošit, z ktorých sa učia,“ vysvetľuje. 

V triede deti nemajú klasickú tabuľu, ani pri vyučovaní nepoužívajú kriedy. Cvičenie na tvrdé a mäkké i v osobných zámenách my/mi prichádzajú po jednom dopĺňať na interaktívnu tabuľu. Rovnaké cvičenie sa ostatným v triede objaví na tablete. „Nie je pravda, že každé dieťa je technicky zdatné. Máme tu deti zo sociálnych rodín, kde nepoznajú tablet, mobil a niekedy ani televízor, lebo si to rodičia neželajú. Potom je pretechnizovaná trieda pre nich kultúrny šok. Ale my to striedame, aby to nebolo len o technickej zručnosti. Máme manuálne zručnosti, robíme enviromentálne projekty, chodíme do prírody,“ vysvetľuje Pallo. V triede mal dve deti, ktorým sa individuálne venoval, po roku si technológie osvojili aj oni. 

Je to už tretia generácia detí, ktorí vedomosti prijímajú spolu s technologickými zručnosťami. Deti v tabletovej triede dnes vedia pracovať s notebookom, vizualizérom, interaktívnou tabuľou a novinkami v cloud priestore. Keď je dieťa choré, cez skype sa dokáže pripojiť k vyučovaniu online a dobiehať zameškané z postele.

Inovatívny učiteľ Peter Pallo hovorí so žiakom cez Skype. 

Technika trápi skôr rodičov

Závislosti detí na tablete sa Pallo neobáva. V škole mali dlhodobý projekt zameraný na sociálnu komunikáciu a výsledkom bolo, že deti šli radšej von s kamarátom, ako by si s ním len chatovali. „V škole robia s technológiami dosť, doma ich to už potom neláka,“ hovorí Pallo. V škole má dve vlastné deti, dvojičky. „Občas sú to schizofrenické situácie. Keď veziem syna domov a on mi rozpráva, čo im povedal učiteľ, teda ja,“ smeje sa Pallo.

Väčší problém ako deťom, robí technika rodičom. Majú nastavený windows security systém, aby kontrolovali, koľko ich dieťa strávilo na internete, aké hry hralo. Známky sledujú v aplikácii OneNote, tam majú aj poznámky, aby vedeli, čo sa v škole deti učili a aké majú úlohy.

Klasická a notebooková trieda

Nedôveru prejavujú hlavne pri zápise do 1. ročníka. „Rodičia sa báli, že ich deti nebudú vedieť čítať, písať, že nebudú medzi sebou komunikovať, lebo budú len na tabletoch a pokazia si oči. To sú tie klasické predsudky. My im vysvetlíme systém a výhody a oni si môžu vybrať, či zapíšu deti do tabletovej alebo klasickej triedy, ktorá u nás paralelne funguje,“ vysvetľuje Pallo. Nedôvera časom opadne.

V tabletovej triede je dnes 15 žiakov, v klasickej osem. Vedomostne sú na tom podľa učiteľa obe triedy rovnako. „Akurát motivácia a aktivita sú lepšie v tabletovej triede. Deti s technológiami naopak viac komunikujú, pretože robia na rôznych spoločných projektoch,“ vysvetľuje Pallo.

Súhlasí aj mama jedného zo žiakov. „Môj syn sa do školy veľmi teší. Tablety ozvláštňujú vyučovanie a deti ich rady používajú. Šikovný učiteľ to vie využiť a vtedy nehrozí, aby sa ich používanie tabletov skresalo len na hranie. Aj môj syn zistil, že tablet nie je len na hranie, ale je dobrým pomocníkom aj pri učení sa, príprave do školy, robení domácich úloh. Som veľmi rada, že mám dieťa v tabletovej triede a práve pri učiteľovi Petrovi Pallovi. Neustále oboznamuje deti s najnovšími trendami vo svete techniky, robí vyučovací proces dynamickým a pútavým,“ hovorí spokojne.

Inovatívny učiteľ Trstenú nechce opustiť

Peter Pallo je ako inovatívny učiteľ známy po celom Slovensku. Získal niekoľko ocenení (Cena Slovak Telekom, Celosvetové fórum moderných učiteľov - ocenenie v súťaži Innovative Teachers Forum vo Viedni a v Portugalsku...), chodí prednášať na konferencie, sám aj učiteľov školí.  Dostal niekoľko zaujímavých pracovných ponúk, ale doteraz všetky odmietol. Z Trstenej nechce odísť kvôli rodine, riaditeľke  a kolektívu. 

„Máme šťastie, že naše vedenie školy je veľmi ústretové, nebrzdí nás. Kto chce akú triedu, tak si ju zariadi,“ hovorí a ukazuje nám akvárium, fototapetu a koberce v zadnej časti triedy, ktorá je relaxačná. „My môžeme robiť na projektoch, vymýšľať veci. A v kolektíve máme 9 chlapov, to sme určite jediní na Slovensku,“ smeje sa Pallo a mladý zmiešaný kolektív si veľmi pochvaľuje.

Na škole, ktorá má 250 detí v základnej a viac ako 50 detí v materskej škole, fungujú otvorené vzťahy. Nie sú tu kabinety, všetko sa riešiť v jednej zborovni. Tretina učiteľov sú muži, viacerí z toho na prvom stupni, čo je rarita. Rovnako ako fakt, že školu od jej vzniku v roku 1992, vedú len ženy riaditeľky.  

„Podporujeme otvorenú komunikáciu, aby pocit, že idem k šéfovi na koberec nebol spojený so strachom, ale s tým, že idem za ním, lebo mám nejakú víziu, myšlienku, chcem niečo zlepšiť, prípadne mám problém, ktorý treba riešiť,“ hovorí Magdaléna Zmarzláková, riaditeľka školy, ktorá má dvere do svojej kancelárie takmer celý deň otvorené. „Keď mám dvere zatvorené, tak vtedy mám dôležité stretnutie. Ľudia vedia, že čo sa povie tu, tu aj ostane. To je dobrý základ vzťahu. Platí to pre učiteľov, ale aj rodičov, ktorí majú všetky kontakty na nás, vrátane mobilov,“ vysvetľuje riaditeľka.

Tancujúci roboti

V kancelárii má veľký šanón s hodnoteniami učiteľov, ale aj podpísané sľuby problematických žiakov, ktorí jej v kancelárii sľúbia pred rodičmi, že sa polepšia. „Ten podpis naozaj funguje, aj deti ho berú záväzne,“ smeje sa riaditeľka. 

Na škole začínala ako učiteľka informatiky. „Venovala som sa robotike, stavbe modelov z lega, ktoré sa dajú programovať. Vďaka legu sme pochodili takmer celý svet, vyhrali sme mnoho súťaží. Venovali sme sa tancu robotov a boli sme s nimi v Spojených štátoch, v Číne, Singapure a precestovali Európu. Peter Pallo je aj tanečník, takže nám pripravil choreografiu a pomáhal so sponzormi. Bola to tímová práca,“ pochvaľuje si.

Ako riaditeľka vedie školu deväť rokov. Za dve hodiny, čo sa rozprávame, sa takmer nesťažuje. Viac ako pedagóg funguje ako manažérka a ekonómka. Škola v Trstenej je úspešný podnikateľský subjekt. Prenajíma priestory školy po skončení vyučovania, ponúka občerstvenie z jedálne a cez víkendy poskytuje priestory na rôzne akcie či oslavy.

Podnikavá riaditeľka

Keď sa Magdaléna Zmarzláková, tiež poslankyňa miestneho zastupiteľstva, dozvedela, že v Trstenej chýba 30 deťom miesto v škôlke, napadlo ju, že škola má nevyužité priestory. Zrekonštruovala ich a otvorila dve oddelenie materskej škôlky. 

„Nečakali sme na granty, ale za pomoci zriaďovateľa, čo je Rímskokatolícka cirkev - Biskupstvo Spišské Podhradie a z peňazí, ktoré sme získali z našej podnikateľskej činnosti, sme ich dali do prevádzky. Záujem rodičov bol okamžitý,“ povedala riaditeľka, ktorá spolu s učiteľmi vypisuje rôzne granty, aby získali dotácie.

„Minulý rok mi odišlo z materskej školy 12 predškolákov, ktorí väčšinou postupujú k nám do základnej školy, hoci aj tu konkurencia funguje. Ale nových prihlášok som dostala viac ako tridsať. Toho som sa chcela dožiť, že si budem deti vyberať, ale tu vám je každý rodina, spolužiak, sused, takže ľahké to nie,“ smeje sa riaditeľka, ktorá už uvažuje nad zrekonštruovaním ďalších priestorov, aby mohla vyhovieť všetkým.

Inovatívny učiteľ má tri zamestnania

Keď strávite pol dňa na základnej a materskej škole v Trstenej, ani sa vám nechce pýtať na štrajk. Vidíte, že tu sa vymýšľa, ako sa veci robiť dajú, nie ako to nejde.

Cirkevná škola, ktorá nesie meno trstenského rodáka, františkána a básnika Rudolfa Dilonga, ktorý bol dlhé roky v nemilosti bývalého režimu a ušiel do Spojených štátov, organizuje mnoho vlastných súťaží. Dilongova Trstená je celoslovenská súťaž v prednese duchovnej poézie a prózy, DilongStar je pre nadaných spevákov a robia aj dievčenskú futbalovú DilongLigu pre žiačky z oravských základných škôl. Riaditeľka dáva na škole priestor nápadom a aktivitám bez ohľadu na to, či k ním má sama vzťah. „Ja pravidlá futbalu vôbec neovládam, len sa fotím s víťazkami a odovzdávam ceny, keď mi povedia,“ smeje sa.

To neznamená, že problémy sa tejto škole vyhýbajú. Pred štyrmi rokmi nakúpili techniku, ktorá starne a teraz potrebuje obnovu. „Lampy v projektoroch začínajú odchádzať a iba jedna žiarovka stoji 300-400 eur,“ vysvetľuje učiteľ Peter Pallo.

Finančné problémy inovatívneho učiteľa neodrádzajú. „Ak vás však toto povolanie baví, neprihliadate na peniaze. Pre mňa je to koníček, čerpám energiu z týchto detí. Ale som aj živiteľ rodiny,“ hovorí Peter Pallo, ktorý má ďalšie dve zamestnania. Na umeleckej škole učí tanečnú a školí technológie - vo firmách i na školách. „Musím sa ako chlap v školstve obracať, aby som vyžil z 800 eur v čistom po 14 rokoch praxe. Manželka je tiež učiteľka a máme tri deti,“ hovorí Pallo.

Štrajkovať ako cirkevná škola v poslednom štrajku neboli, ale štrajk by podporili, ak by do neho šli všetci aj s podporou riaditeľov a riaditeliek. „Ja v školstve nevidím na prvom mieste problém s platmi učiteľov. Skôr to, že štát chce, aby sme moderne učili, ale nevytvorí nám podmienky, aby sme tak učiť mohli. Keby nebolo Microsoftu, tak ja to tu nemám. Mal som naozaj šťastie,“ dodáva, keď sa lúči a zatvára svoju notebookovú triedu. Jedno zamestnanie sa mu skončilo, teraz uteká do druhého. Po technológiách cez deň, učí poobede deti tanečnú. V Trstenej vás prekvapí veľa vecí. 

(Obsah vznikol v spolupráci s firmou Microsoft)

Prečítajte si aj Marcela Havrilová: Učiteľ už nie je pre deti jediným zdrojom informácií, musí sa tomu prispôsobiť