Pri deťoch fajčiť možno

Ja viem, že mestské ženy dokážu byť dosť extravagantné! A to i v takom malom veľkomeste, akým je Bratislava, akými sú Košice,  Prešov, Žilina... Osviežuje to ulice, krášli mesto. Šeď nepatrí do ulíc. Šeď patrí do duší nešťastníkov.

Avšak extravagancie sú rôzne. Toť si, napríklad, sedím na lavičke pod stromom, čítam knižku, sem-tam pošlem sms správu, alebo na nejakú odpoviem, keď si na vedľajšiu lavičku prisadli dve pekné, ale naozaj veľmi pekné matky. Mladé, svieže, v kočíkoch značky mercedes ležali ich šťastné deti. Obe batoľatá rozveseľovali  zavesené farebné cingrlátka od výmyslu sveta. Spievajúce vtáčiky, prosto nič, čo by som poznala. Celkom iná kočíková kultúra.

Fajčenie pri dojčení

Mamičky švitorili, riešili také tie témy, typické pre ženy na materskej. Plienky, topánočky, dečky... Jedna sa odrazu nahla pod kočík, vytiahla kabelku, z nej cigarety, ponúkla kamarátku, tá sa ponúknuť nechala, obe si zapálili a bolo.

Fíha, vravím si. Toto je pre mňa tiež niečo celkom nové. Dojčiaca matka, áno, dojčiaca, lebo o chvíľu svoje dieťa s cigaretkou v ruke jedna z nich pokojne nadojčila. A do oboch tiel sa z cigarety presunul nikotín a decht.   

Počkajte, dámy, vy fajčíte, hoci dojčíte? Vy fajčíte dokonca pri dojčení?, nedalo mi a hovorím si, táto odpoveď ma teda zaujíma.

Fajčíme. A prečo sa pýtate? odvetila tá ešte krajšia a tvár jej zastrela nervozita. Taká tá, ako keď sa vás niekto pýta na vec, o ktorej neradi vravíte a ani nie ste jediná zvedavá.

Len tak, lebo fajčenie je škandál. Fajčenie  pri kočíku s dieťaťom, pri dojčení... snažím sa poúčať mladú fajčiarku. Nemôžem napísať že mladú pani, pretože dnes žijú ľudia vo vzťahoch. Tento konkrétny status som nepoznala.    

To sú hlúposti! Viete, čo všetko dýchame? Fajčenie je oproti tomu celkom nič, zasmiala sa a druhá kamarátku podporila: Deti sú naučené! Im to už nerobí nič! 

Na zastávkach fajčiť nemožno

Ja si však radšej dámy presadnem. Mne to teda niečo robí, nedala som sa, lebo pravda bola jednoduchá. Vyfúknutý dym sa plazil až ku mne, k mojej tvári, k mojim nosným dierkam, k mojim prieduškách a pľúcam.

Jasná vec, že dve dámy nebola moja vec! Ani neviem prečo som do toho vstúpila. Bolo to rovnaké, ako keď na ulici muž ohrozuje ženu, keď jej likviduje päsťami či nadávkami zdravie, psychiku. Viete si predstaviť, čo všetko si mojimi zásahmi do „súkromia“ vyslúžim. Neprekáža mi to však. Chlapík väčšinou prestane, bojí sa, že zavolám políciu.

Na dojčiace matky s cigaretou v ruke políciu zavolať nemôžem. No, čo by im tí chalani povedali? Že milé dámy, toto sa nepatrí? Že, milé dámy, toto vašim deťom škodí? Policajti by ma ani nevypočuli. Zakazovať niekomu fajčiť, ak na konkrétnom mieste nie je nalepený piktogram Zákaz fajčenia, jednoducho nemôžu. Iné by bolo, ak by fajčiarky sedela na autobusových zastávkach a tam by si zapálili! To už by bol kúsok na peknú pokutu.    

Pri lastovičkách, dojčiacich deti s cigaretkou v druhej ruke, sa ešte zopár ľudí pristavilo, nik si však netrúfol na ne nakričať, matky vyhrešiť.  Len neveriacky krútili hlavami a pokračovali k svojmu cieľu.

Fajčiarov vo svete ubúda, hoci si myslím, že do štatistík nezarátali fajčiarov zo Severnej Kórey a možno Číny. Špeciálne, v Pchjongjangu, mnohí fajčia namiesto jedenia. Nie, že by chceli schudnúť, to nie! Jednoducho sú hladní! V našich geošírkach sa fajčenie stáva niekedy až hendikepom a priznám sa, že ja by som do svojej firmy fajčiara už ani neprijala.  Čas im tak nejako plynie medzi prstami a jediná seriózna starosť, ktorú po celý deň majú je, či vo vrecku čakajú cigarety.

Pokročili sme. Už hocikde fajčiť nesmieme. Pri dojčatách, pri našich deťoch, pri tých, ktorí sa nedokážu  brániť, však bez problémov.  Na detských kočíkoch sa piktogramy s takýmto zákazom neobjavujú.  Škoda! 

Prečítajte si ďalšie stlpčeky Ivany Havranovej

Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.

Spoplatnené s PlatbaMobilom.sk.