|
Slovenskú pobočku americkej nadnárodnej právnickej firmy vedú tri ženy, čo je na Slovensku v oblasti práva určite rarita. Je takéto zastúpenie žien v právnických firmách bežné na americké pomery?
„Medzinárodne bola naša americká firma uznaná ako jedna z firiem, ktoré najviac podporujú ženy, diverzitu i rodiny, aj vo vedení máme dve partnerky, ale ani na americké pomery to bežné nie je. V rámci našich 46 kancelárií po celom svete, vedú ženy lokálne pobočky len v troch krajinách – v Nemecku, na Blízkom východe v Dohe a v Bratislave. Stopercentné zastúpenie partneriek vo vedení je však len v Bratislave. Na našich celofiremných mítingoch, kde sa skloňuje termín diverzita, podpora inakosti a podpora postupu žien a menšín, sa vždy rozoberá téma ako to tým ženám umožniť a my za Bratislavu hovoríme, že my musíme pozitívne diskriminovať mužov (smiech).“
Prečo je málo žien vo vedení právnických firiem?
„V nadnárodných právnických kanceláriách je to stále téma, prečo je to tak. Keď si vezmeme absolventov právnických fakúlt, tak je to buď narovnako alebo mierne prevažujú ženy. Prístup k vysokoškolskému vzdelaniu je nediskriminačný, tam sa ženám darí, potom skončia školu a robia prax a až do momentu materstva idú ženy v práve zarovno s mužmi. Ja som nikdy nemala pocit diskriminácie kvôli pohlaviu, ani pri odmeňovaní. Až kým žena neotehotnie a tam sa otvárajú nožnice. Postupne pri kariérnom raste žien ubúda a partnerkami sa stane len percentuálny zlomok žien, ktoré začnú v advokátskych kanceláriách pracovať.“
Sú to ženy, ktoré nechcú viesť firmy alebo sú to muži, ktorí im to neumožnia?
„Veľa žien, keď sa stanú matkami, nechcú ísť do vedúcich funkcií, lebo ich to veľmi zaťažuje popri rodine, čo je v poriadku, ak je to ich slobodné rozhodnutie. Tie ženy, čo nechcú však dajme bokom, ale hovorme o ženách, ktoré by aj chceli. A tam nastávajú prekážky, aj objektívne, teda nastavenie pracovnej doby, aby ste svoje dieťa nevideli hodinu denne, potom chorobnosť detí, kto sa o ne postará, ak ja budem ďalej pracovať a postupovať v kariérnom rebríčku, a naozaj drahá predškolská starostlivosť voči priemernému zárobku. Ženám sa často neoplatí vrátiť do práce a jasiel je strašne málo. Povedzme, že právničky by si aj mohli dovoliť predškolskú starostlivosť v súkromnom zariadení alebo au-pairku, ale tu už nastupujú aj subjektívne prekážky ako názor rodiny a manžela na ženu-matku a jej návrat do práce a veľkú úlohu zohráva aj tlak spoločnosti – iné kolegyne sú 3 roky doma s deťmi, kariéristka a podobne. “
Vy ste sa dokonca partnerkou stali v čase, keď ste boli tehotná, čo je ešte neobvyklejšie.
„Áno, šéfkou pobočky v Bratislave som od januára minulého roka, keď som bola v ôsmom mesiaci tehotenstva. Dovtedy som pracovala vo firme s jednou päťročnou prestávkou, jedenásť rokov. Firma mi ako partnerke prejavila dôveru, hoci som išla na materskú, vymenovali ma oficiálne do funkcie, hoci firma vedela, že pol roka tú rolu nebudem zastávať. Na jednej strane to bola obrovská dôvera, na druhej aj veľká zodpovednosť voči vedeniu aj zamestnancom a klientom. A stojíte pred rozhodnutím, či si musíte vybrať kariéru alebo rodinu. Myslím, že to nakoniec aj veľa žien odradí.“
Ako to zvládate vy ako mama a šéfka pobočky?
„Veľmi dlho sa hovorilo v médiách o work-life balance, ale mňa zaujalo vyhlásenie dekanky práva na Princetovne, ktorá povedala, že treba prestať rozprávať o work-life balance, lebo potom tie ženy čakajú, že sa to všetko dá a že „they can have it all“ – môžu mať všetko, aj rodinný život, aj kariéru. A podľa mňa sa to nedá. V každom období sa tá váha nakloní na jednu stranu, raz na prácu a potom si systém nastavíte tak, aby ste to vybalancovali a venovali sa rodine. Je to ale veľmi ťažké a bez podpory partnerov- kolegov a aj tých životných partnerov a rodiny, je to nemožné. “
Vám sa to darí?
„Mám dve malé deti, jedno má jeden a pol roka a druhé štyri a pol roka. Raz proste viac času musím venovať práci a potom sa to snažím zase vynahradiť rodine. Stále je to boj, stále mám pochybnosti, či je správne dať dieťa do jasiel, hoci mňa dala mama do jasiel ako 9-mesačné a môjho brata ako 10-mesačné dieťa, akurát to vtedy nikto neriešil, lebo tak fungovali všetky ženy. Dnes máte toľko možností, že je to vlastne ťažšie. Moja teta pediatrička mi raz povedala, že keď sa staneš matkou, už budeš mať výčitky svedomia stále. Takže ide len o to, ako veľmi to tú ženu trápi a ako sa nastaví. Tam mi chýbajú tie staršie ženy, ktoré sú úspešné pracovne a mali aj malé deti - čo by dnes hovorili o vlastných skúsenostiach, urobili by niečo inak? Ženy stále potrebujú príklady, vidieť, že to ide, že už to niekto absolvoval a že tie deti vyrástli v zdravých jedincov, bez psychickej ujmy a sú ok (smiech). Tých žien, čo o tom na Slovensku hovoria, najmä tých starších, je veľmi málo a je to škoda.“
Vy ste vo vedení tri ženy, ako to funguje u vás?
„Pánom nášho času je klient a tomu podriaďujeme naše nastavenie, ale berieme ohľad na to, že máme deti a aj naši zamestnanci začínajú mať deti. Zriadili sme napríklad relax room, na dočasný relax zamestnancov ale aj na dočasné odloženie detí. Nie je to škôlka, na to sme malá firma, ale ak rodičia potrebujú na chvíľu umiestniť dieťa kvôli práci, majú kde. Úmyselne to nie je play room, aby sme nediskriminovali mladších a bezdetných kolegov a kolegyne, ktorí by si tam tiež chceli oddýchnuť. Druhá vec je, že sa snažíme umožniť zamestnancom časovú flexibilitu. U nás sa veľa pracuje, preto razíme teóriu, že ak chceme od našich ľudí, aby si brali prácu domov a napríklad robili v noci keď treba, zákonite je logické, že niekedy si zase oni potrebujú zobrať „domov“ do práce – niečo si cez deň vybaviť, a podobne. Spôsob práce sa mení aj s vývojom nových technológií, ak sa dá, v primeranej miere umožňujeme aj prácu z domu. Nie je to balance v rámci každého dňa, ale snažíme sa to vyvážiť.“
Nie ste už len právnička, ktorá zastupuje klienta, ale ste aj šéfkou pobočky, takže musíte tých klientov a prácu zamestnancom zohnať. Ako sa robí biznis žene medzi mužmi?
„Robí sa ťažšie, lebo partnerov na druhej strane tvoria prevažne zase muži. Môj potencionálny klient je väčšinou firma zo súkromného sektora alebo je to štátna firma, kde sedia v manažmente väčšinou muži. Ako žena, ktorá predáva odborný produkt mužom, máte sťaženú pozíciu, lebo tam vstupujú iné, rušivé faktory do hry. Čím ste mladšia, tým ich viac cítite, to sa musíte snažiť odbúrať svojím prístupom. Prvý dojem je veľmi dôležitý, ujasnenie si autority. Druhá vec je získavanie biznis kontaktov, pretože väčšina takýchto stretnutí je večer a tam som ako mama znevýhodnená, ja odchádzam o ôsmej, lebo ma doma čakajú deti, zatiaľ čo moji mužskí kolegovi môžu medzi potencionálnymi klientmi krúžiť s vínkom do polnoci. Hľadáme preto iné cesty ako robiť svoj networking. Čím viac bude žien vo vedení firiem, tým sa budú aj naše šance vyrovnávať.“
Koncom októbra spoluorganizovala vaša advokátska kancelária medzinárodnú konferenciu o transparentnom vedení obchodných spoločností a popri tom ste zorganizovali aj stretnutie žien, ktoré sa dostali do predstavenstiev/vedenia firiem. Riešia ženy vo vedení firiem postavenie žien?
„Nie každý to tak má, sú úspešné manažérky, ktoré sa nezaujímajú o ženskú otázku. Práve naopak, túto tému majú tendenciu zľahčovať či úplne odmietať – „ja som to zvládla, tak aj ostatné by to zvládli, keby dosť chceli“. Ja to tak cítim, že treba o tom hovoriť a kliesniť cestu mladším ženám. Ženy potrebujú vidieť, že sa to dá. A mnohokrát práve preto, že sú za kariéru spoločnosťou odsudzované ako zlé matky. A pritom mnohé z nich sa nevracajú len preto, že ich láka kariéra, ale preto, lebo potrebujú pracovať a doniesť domov svoj plat. A ak by boli mohli, mnohé by boli ostali doma s deťmi dlhšie. Preto sa snažíme robiť aktivity na úrovni tých žien, ktoré už vo vedení sú. Tie vedia zmeniť prístup svojich firiem k postupu mladších kolegýň, nastaviť pravidlá tak, aby sa im vyšlo v ústrety a nehádzali polená pod nohy. Spájame túto tému aj s odbornosťou. Je potrebné, aby sme o ženách vo vedení spoločností verejne hovorili a debatovali aj o kvótach. Diverzita je dobrá pre spoločnosti a zmiešané kolektívne orgány robia lepšie rozhodnutia.“
Majú ženy problém hovoriť o väčších právach pre ženy?
„Ženy v biznise sa tej ženskej témy trochu boja, pretože majú pocit, akoby sami spochybňovali svoju odbornosť. Ale je to presne naopak, niekto musí za ženy hovoriť a ak to nebudeme my samé, nikto to neurobí. Ženská otázka sa dá uchopiť dobre aj zle, ale ak by sme o nej nehovorili vôbec, tak dnes nemáme volebné právo. Volebné právo dostali ženy, keď sa narodila moja babka a v Spojených štátoch dostali ženy kreditnú kartu v roku 1974, to som sa narodila ja. To sú tri generácie, odkedy máme práva, ktoré nám umožňujú byť samostatné. Je to pre nás veľmi dôležité najmä v spoločnosti, kde je tak vysoká rozvodovosť a mnohé ženy sa stávajú samoživiteľkami. Čiže urobili sme pokrok, ale stále to nie je ono. Nemôžeme upustiť od toho, aby sme za seba bojovali.“
Je podľa vás prístup k právničkám v nadnárodnej spoločnosti iný ako v slovenskej firme?
„Ľudia z medzinárodných profesionálnych korporácií sú oproti Slovákom oveľa ďalej v prístupe k zamestnankyniam. Keď ešte dnes šéf firmy povie kolegyni, „srdiečko, toto ste myslela takto“? Toto by ma už vyrušovalo.“
Ste partnerkou vo firme, fungujete popri rodine, kde pociťujete ako žena prekážky vo vašej profesii?
„Pociťujem to najmä pri networkingu, keď už ma klient pozná, tak mi dôveruje. Takže ja chodím na obchodné stretnutia potom radšej aj s mužským kolegom, podvedome to vyvažujeme, lebo tam cítime ten blok, že žena robí binizs, hoci v práve. Mení sa to s počtom šedivých vlasov, vtedy ste viac dôveryhodná, čo ide proti podstate ženy, takže občas máte takú dilemu, či máte vyzerať pekne a mlado alebo máte vyzerať odborne a staro, aby ste bola úspešná v práci. Na tom sa tu smejeme. A do koňakových klubov som chodiť prestala, možno je tu priestor na trhu na nejaký kreatívny nápad pre ženy v biznise (smiech). “
(Obsah vznikol v spolupráci s firmou Squire Patton Boggs)
Prečítajte si aj Medzi pravdou a klamstvom sme sa zamotali v 50 odtieňoch sivej, myslí si advokátka Zuzana Čaputová
