|
Bol to nápad, ktorý mal potešiť najstaršiu dcéru podnikateľky Elisabeth Kolarik, ale stal sa z neho vynález pre všetky deti sveta. Nafukovací hrad prvýkrát verejne vystavili pred 40 rokmi. Bolo to v roku 1977 vo Viedni.
Vynašla ho podnikateľka Elisabeth Kolarik zo slávnej viedenskej rodiny. Elisabeth je najmladšou dcérou Karla Kolarika, ktorý vo viedenskom Prátri založil najväčšiu pivnú záhradu Schweizerhaus.
Foto - TASR
Ako dieťa milovala skákanie
“Ako malá som rada skákala v postieľke a radosť zo skákania mi ostala,” povedala Kolarik pre rádio Wien. K myšlienke nafukovacieho matraca, na ktorom sa dá skákať, sa vrátila, keď sa jej narodila dcéra. Elisabeth Kolarik oslovila výrobcu obrovských balónov, ktoré sa napĺňajú teplým vzduchom. “Bol to Angličan, moja angličtina nebola najlepšia, ale nejako sme sa pochopili a povedal, že mi niečo také môže vyrobiť,” povedala. Ona si myslela, že objednala nafukovací matrac dvakrát štyri metre, ale v Anglicku nemajú metre, a tak jej dodali nafukovací hrad osem krát jedenásť metrov. Do detskej izby sa nevošiel.
A tak z nápadu do detskej izby, vznikla verejná atrakcia. “Spomínam si, že som na nafukovacom hrade skákala hodiny, aj keď pršalo,” spomína si dcéra Marianne.
Foto - TASR
Prvý raz ho videli vo Viedni
Nafukovací hrad umiestnili pred viedenskú radnicu, kde si ju želal dať vtedajší starosta Helmut Zilk. Elisabeth Kolarik nemala dosť peňazí, aby si nápad nechala patentovať, ale vybudovala na ňom svoje vlastné podnikanie. Dnes si v jej firme môžete vybrať z 92 nafukovacích hradov. Najmenší vrátane motora stojí 550 eur, najväčší, ktorý má 14 krát 12 metrov stojí 9600 eur.
Skákanie na hrade nadchlo celé generácie detí. To, čo vedia deti od malička, je už aj vedecky dokázané. Pri pohybe sa uvoľňujú endorfíny, pri skákaní sa tiež trénuje balanc, motorika a obratnosť. “Radosť pri skákaní nemá vekové ohraničenie,” dodáva Elisabeth Kolarik pre Wiener Zeitung.
Prečítajte si aj Deti by na koňoch nemali len jazdiť, ale aj sa o ne starať, hovorí šéfka jazdeckej školy
