|
Môžem vysloviť niekoľko viet o tom, prečo tak činím a používať frázy, ako: Čo sa za mladi naučíš, na starosť akoby si našiel. Alebo môžem povedať, že by bola hanba vyučovať spoločenskú etiketu a nepreniesť ju na syna. No moje rozhodnutie má iný dôvod.
Môj manžel je džentlemen. Ako sa ním stal? Vychovala ho tak jeho matka. Nemal otcov príklad, pretože zomrel, keď mal manžel dva roky. Dedkovia suplovali úlohu otca. Svokra naučila manžela nielen správať sa, ale vštepila mu aj úctu k ženám, zdvorilosť k slabším a tým, ktorí potrebujú pomoc. Naučila ho žehliť košele a tie ako manažér nosí každý pracovný deň, čo znamená, že si ich každý deň žehlí sám a rád. Vie zapnúť aj práčku, aby si ich opral. Vie navariť, keď je to potrebné.
So svokrou som nemala ideálny vzťah, no vždy, keď si manžel kúpil niečo nové, tak sa ešte predtým, ako si ho vypočula, pozrela na jeho novú vec a spýtala sa, čo nové kúpil mne. Keď nekúpil nič, vyhrešila ho, že sebe kúpil a svojej priateľke/manželke nie. Že to nie je správne. A preto mám vo svojej svokre vzor, čo sa týka výchovy chlapca. Mala jasný cieľ, ktorý sa podaril. A ja ju nasledujem nielen ako tradíciu v rodine, ale aj preto, aby si raz môj syn našiel očarujúcu priateľku, s ktorou budú vyznávať rovnaké hodnoty, ktoré do syna vštepujeme. Verím, že niekde vyrastá úžasné dievča, ktoré dostane výbornú výchovu a vzdelanie a bude rovnocennou partnerkou, manželkou pre môjho syna.
Vyznávam jednoduché: Čo dáš, to dostaneš.
(Autorka je lektorkou spoločenskej etikety a biznis protokolu a autorkou blogu Mladý džentlemen)
