|
BRATISLAVA. Žien, ktoré zlaďujú prácu a materstvo nájdeme stovky. A to nielen medzi živnostníčkami či umelkyňami. Popri deťoch pracujú aj právničky či šéfky firiem. My sme sa rozprávali s niekoľkými z nich. Ženám-matkám patrila aj včerajšia diskusia nášho portálu.
Diana Fabiánová, režisérka dokumentárnych filmov
Popri deťoch pracovala a pracuje aj režisérka dokumentárnych filmov Diana Fabiánová. „Svoje deti nadovšetko milujem, no okrem maternice potrebujem tvoriť aj mozgovými bunkami. Mám dvoch synov a predstava, že by som 6 rokov nepracovala mi príde čudesná,“ hovorí.
No nesedí jej ani predstava, žeby deti nemala pri sebe. Ako živnostníčka si pracovné podmienky nastavuje sama. Tie svoje prispôsobila deťom, ich potrebám. Počíta aj s tým, že s deťmi ide práca pomalšie.
Situácia je však oveľa zložitejšia, ak ide o zamestnankyňu, upozorňuje. Vtedy všetko stojí a padá na dobrej vôli zamestnávateľa, vysvetľuje. „Mali sme možnosť vidieť, aká hystéria vznikla okolo 5-mesačného bábätka v šatke. Doteraz nikoho nenapadlo, že by aj ženy s malými deťmi mohli byť poslankyňami,“ hovorí.
Situáciu podľa nej ešte zhoršuje falošný postoj štátu, ktorý síce matkám umožní zostať celé roky doma s deťmi, no pri tom im dá almužnu, z ktorej sa nedá vyjsť. „Takto sa vytvára tlak na ženu že ak nastúpi do práce skôr, je krkavčia mama. Karieristka. To je veľmi nefér, lebo ženy, ktoré sú na deti sami, alebo ich muž nezarába tak, aby to celé zatiahol tú voľbu proste nemajú,“ hovorí. Vyžiť totiž v Bratislave s dvomi deťmi z 250 eur na mesiac je krutý žart zo strany štátu, dodáva.
Tatiana Prokopová, právnička a partnerka Squire Patton Boggs
Nemáme len ženy-matky, čo sú doma a tie, čo robia kariéru, zvyčajne je to niekde uprostred, upozorňuje právnička a partnerka právnickej firmy Squire Patton Boggs Tatiana Prokopová. Počet žien, čo sú buď samé alebo v situácii, keď rodina potrebuje dva príjmy podľa nej stúpa. „Zaspali sme dobu. Svet sa posunul, len naše vnímanie rodiny a funkcie ženy nie,“ hovorí.
Stále je tu tlak, že žena má byť doma, vysvetľuje – sama mala tiež výčitky, keď nastupovala do práce. Jej manžel zostal doma pri oboch deťoch. „Rola muža vo vzťahu sa mení. Dnes ženy očakávajú od partnera nielen to, že bude plnohodnotným otcom, ale aj partnerom v domácnosti,“ hovorí. Rozdiel je už vidieť hlavne pri mladších ročníkoch, kde je úplne samozrejmé, že polovica starostlivosti o domácnosť je na mužovi.
„Parlament je miesto, ktoré dáva vzor a nejaký ústretový krok voči ženám-matkám by mal zaviesť,“ reaguje na nedávnu aféru s nevpustením poslankyne Simony Petrík do rokovacej sály s dieťaťom v šatke. Osobne by však svoje dieťa do rokovacej sály nebrala, pozná ho totiž a ticho by nebolo. Predsa len ide o vážnu inštitúciu, dodáva.
V prípade hlasovania za povolenie vstupu detí do parlamentu by hlasovala za výnimky. Schválenie pravidla by nepodporila. „Mám pocit, že ak by sme takéto pravidlo príliš tlačili, pôjdeme proti spoločnosti a sebe,“ hovorí. Riešenie vidí skôr v detskom kútiku.
Barbora Paulovič Deckerová, IBM
V prípade pravidiel v parlamente by bola za výnimku aj Barbora Paulovič Deckerová zo spoločnosti IBM. „U nás v práci je povolené priniesť si dieťa na hodinu-dve, no nesmie to narušiť schopnosť ostatných sústrediť sa na prácu,“ hovorí.
Sama začala pracovať, keď mal jej syn tri mesiace. Do práce sa vracala postupne. Svoje dieťa tam však nenosila. „Pre mňa bola rodina vždy základ. Dodnes sa sa snažím byť, čo najviac so svojím synom. Ja som tá, čo ho nosí do škôlky a ukladá spať,“ hovorí.
Priznáva, že hoci v amerických firmách, ktoré u nás pôsobia je vytvorené prostredie pre pracujúce matky, nie sme na to kultúrne pripravení. Na pracujúcu ženu-matku sa podľa nej u nás stále pozerá ako na karieristku. Negatívne reagujú skôr ženy, dodáva.
Spoločnosť je totiž nastavená tak, že očakáva od ženy, že bude doma s dieťaťom, dodáva. „Mladé ženy nie sú motivované, aby sa vrátili do práce,“ hovorí. Chýbajú vzory pracujúcich úspešných žien, vysvetľuje.
Broňa Tarnócy, architektka, novinárka, riaditeľka festivalu Kde bolo, tam bolo
Svoje dieťa si dnes berie do práce aj architektka Broňa Tarnócy. Situáciu okolo poslankyne Petrík vníma ako extrém, ktorý sa vôbec nemusel stať. Ženy- matky sú podľa nej tak uvedomelé, že vedia zhodnotiť, akú situáciu so svojím dieťaťom zvládnu a akú nie.
„Sú situácie, do ktorých by dieťa nemalo alebo vôbec nemôže prísť, ale sme ženy, ľudia, treba si pomáhať,“ hovorí. Riešenie vidí v hľadaní možností ako pomôcť žene podávať lepší výkon. Sama popri deťoch pracuje.
Predsudky v spoločnosti podľa nej podporujú samotné ženy. „Práve ženy riešia, či už pracovať alebo nepracovať a strašne posudzujú iné ženy,“ hovorí Broňa, ktorá dostala výpoveď od ženy potom, čo otehotnela.
Lucia Nicholsonová, podpredsedníčka parlamentu
„Vážim si ženy, ktoré sa dobrovoľne rozhodnú, že chcú byť tri roky doma s dieťaťom, no nepáči sa mi, keď by matka, ktorá pracuje, mala byť perzekvovaná,“ hovorí podpredsedníčka parlamentu Lucia Nicholsonová. Práve čaká svoje tretie dieťa. Pri dvoch prvých začala pracovať krátko po ich narodení. Ich prítomnosť v práci vtedy nikomu nevadila. Skorý návrat do práce plánuje aj teraz – na materskú pôjde jej partner.
Zmenu rokovacieho poriadku parlamentu by podporila v prípade výnimočných situácií – taká bola aj tá so zákazom vstupu poslankyne Petrík. Návrh však podľa nej nebude.
Celá kauza podľa nej odhalila, čo sme to za spoločnosť. Kritické voči pracujúcim matkám sú podľa nej práve iné ženy. „Pramení to zo zatrpknutosti: ja som nosila to dieťa, stála pri pri tej peci a čakala doma na muža, čo robí kariéru a dala som to. Tak, čo ty chceš meniť,“ myslí si. Spoločnosť podľa nej mentálne zamrzla niekde v 80-tych rokoch.
Práve parlament by mohol byť príkladom ako zlomiť tieto stereotypy, dodáva. Vôbec pritom nešlo o nejaké výhody, ale o príklad ako sa to dá, vysvetľuje. Politici sa podľa nej zachovali tak, ako to chceli ľudia. „Je to politická samovražda chcieť v parlamente človeka, čo by mal na starosti detský kútik, doba na to nie je pripravená,“ hovorí. Naopak radšej investujeme do nesystémových opatrení ako je kočíkovné, ale uniká nám to podstatné a to sú služby pre pracujúcich rodičov.
Neobstoja u nej ani argumenty typu: ako si môže doniesť do práce dieťa učiteľka alebo žena za pásom. Práve tam treba podľa nej hľadať cesty ako sa to dá – napríklad aj cez detský kútik o pár miestností ďalej. „Neexistuje efektívnejší pracovník ako matka s dieťaťom. Nekávičkuje, nerozpráva sa, lebo vie, že je tam malý človek, za ktorým sa musí ponáhľať,“ hovorí.
Kamila Slašťanová, manažérka Menucka.sk
Popri 2,5 ročnom synovi pracuje aj manažérka portálu Menucka.sk Kamila Slašťanová. Moja práca sa skladá z obchodných stretnutí a kancelárskej práce a keďže som sama sebe pánom, tak sa viem v prípade potreby synovi prispôsobiť a keď treba tak prácu vynechať,“ hovorí. Syn s ňou už absolvoval niekoľko obchodných stretnutí či interných porád. Vníma to však skôr ako krízové riešenie. Priznáva, že boli aj situácie, keď bolo pre ňu náročné sa sústrediť len na prácu.
„Osobne si nemôžem dovoliť nepracovať, ale pravdepodobne by som to ani nevedela, no snažím sa to vhodne kombinovať a dopĺňať,“ hovorí. Pomáha jej aj manžel a posledného polroka aj súkromná škôlka.
Situácia pracujúcich rodičov nie je podľa nej u nás jednoduchá. Veľa zavážia podmienky, ktoré vytvorí firma – viaceré už začínajú robiť detské kútiky či babysitting, alebo podporuje ženy v práci z domu. Takto by podľa nej ľudia nemali strach mať deti skôr. „Teraz sa totiž veľa ľudí ani neodváži na to mať deti a mnoho žien sa rozhoduje medzi prácou a rodinou,“ hovorí.
Jana Šimkovičová, šéfredaktorka portálu Cvičte.sk a autorka knihy Zdravé desiate
„Iné je vziať v šatke malé batoľa, ktoré v podstate len spí a je, naopak vziať so sebou na rokovanie dieťa, ktoré začalo chodiť a objavuje svet je dosť náročné,“ hovorí autorka knihy Zdravé desiate a šéfredaktorka portálu Cvičte.sk Jana Šimkovičová. Sama vždy zvažuje, kde ide o neformálne stretnutie a môže si to dovoliť. Dôležité je podľa nej zvážiť aj to, či je dobré, aby dieťa išlo s ňou alebo mu bude lepšie s opatrovateľkou.
Sama pracuje popri deťoch už päť rokov. Keď nastúpila na materskú s prvým synom, začala budovať portál Cvičte.sk. Ide však podľa nej hlavne o nastavenie: „Ako matky musíme poznať svoje deti a vedieť, čo si môžeme pri nich dovoliť a ako si prácu nastaviť, aby sme tie najdôležitejšie roky, keď nás dieťa potrebuje nepremrhali prácou,“ hovorí.
Priznáva, že ju zo začiatku potrápili aj výčitky svedomia. Zladiť prácu a rodinu je podľa nej náročné. Práca z domu popri deťoch má však aj viacero výhod. „Deťom a rodine som k dispozícii v akejkoľvek situácii. Ak sú choré, môžem si ich nechať doma, v lete, keď škôlka nie je k dispozícii, trávime spolu celé leto,“ hovorí.
Ďakujeme za spoluprácu pri organizovaní diskusi hotelu Grand Hotel Pressburg.
Prečítajte si aj Vezmite svoje deti do práce. Dnes
