Roky žiješ a pracuješ na Slovensku, ale narodila si sa v severných Čechách. Strednú školu si začala študovať hneď po revolúcii. Aké to bolo?

“Vyštudovala som gymnázium, na ktoré som nastupovala tesne po revolúcii. Vtedy sa kompletne menili osnovy a boli sme trochu stratení, takže ja som v tom zlomovom okamihu nemala motiváciu ísť študovať na vysokú školu a dodnes to ľutujem. Najprv som sa zamestnala v poisťovni na severe Čiech, ale rýchlo som zistila, že to nie je to, čo chcem. Potom som si našla prácu v talianskej firme s kozmetikou. Pracovať v zahraničnej firme tesne po revolúcii znamenalo naučiť sa niečo nové.”

 

A naučila si sa?

“Veľmi veľa. Absolvovala som tam kvalitné školenia, Naučila som sa veľa o dermatológii, aj o obchode. A zistila som, že obchod má baví najviac. V tých časoch bolo zaužívané  - maj dobrú prácu, stabilný príjem, veľmi neriskuj, nájdi si muža. No ja som hltala nové informácie o otváraní možností a išla som na 110 percent. V tomto nastavení som pracovala naplno päť rokov. Pracovala som aj v Prahe, Brne, veľa som zarábala, veľa utrácala, ale potom to už začalo byť náročné, prišla únava. Práca vyžadovala veľa cestovania po regiónoch. Raz som sa zobudila v jednom hoteli a nevedela som, v akom meste sa nachádzam. To som mala 25 rokov a vedela som, že to musím zmeniť, Prihlásila som sa na pohovor do direct marketingovej agentúry v Brne, kde som menila pozície. Dostala som príležitosť ísť na Slovensko, ktorú som prijala.  Firma sa nakoniec zmenila na veľkú korporáciu - Poštové služby, a ja som v nej ostala 8 rokov.”

 

Eva Vozárik.  Foto - Lucia Žofčíková

 

Ako na teba zapôsobilo Slovensko?

“Mala som voči Slovensku predsudky, ten čechizmus vo mne bol, za čo sa dnes hanbím. Bol vtedy cítiť veľký ekonomický rozdiel v prospech Českej republiky, ale to sa rýchlo dorovnalo. Vyrastala som v regióne severných Čiech, v regióne Sudety, kde je silná a trochu chladná germánska kultúra. Mentalita Slovákov ma okamžite oslovila a učarovala mi a rozhodla som sa ostať a vybudovať si tu svoj domov. Významnú rolu v tom zohralo aj zoznámenie sa s mužom, ktorý sa napokon stal na 8 rokov mojím partnerom. Daň, ktorú som si v tom čase naplno neuvedomovala bola, že prídete o kamarátstva z detstva, kontakty a rodina bude ďaleko.”

 

Čo ti dala a čo vzala práca v korporácii?

“Získala som tam veľa zručností, naučila som sa robiť obchod, riadiť ľudí, začala som ako account executive, ale na Slovensko som v roku 2002 prišla už ako klient manažérka, časom som sa stala Key Account manažérkou, napokon manažérkou obchodu. Mala som na starosti oddelenie a viedla ľudí. Stále to bol obchod, ale už to bol iný druh rokovaní ako retailing. Pracovne ma to veľmi bavilo, ale súkromne to bolo pre mňa horšie obdobie. Postavili sme si vtedy síce dom, ale ja som ho najčastejšie videla večer, keď som sa vracala z práce domov a v chladničke bolo len svetlo, lebo nemal kto nakúpiť. Pracovne som stúpala, ale môj súkromný život upadal. V čase, keď som naozaj veľa pracovala, som sa začala sama seba pýtať, čo bude o desať rokov, či chcem toto robiť, aj keď budem mať rodinu. Či nechcem viac slobody.”

 

Ako si si odpovedala?

“Rozhodla som sa odísť. Po 15 rokoch intenzívnej práce bez odpočinku som sa rozhodla vypnúť. To som mala 35 rokov. Keď som odišla zo zamestnania, mala som zrazu viac času premýšľať, prebrať si to v hlave a došla som k najťažšiemu rozhodnutiu. Okrem práce som ukončila aj manželstvo. Bolo to ťažké rozhodnutie, pretože tam nebol žiadny dramatický dôvod, len postupné umieranie vzťahu. Moji rodičia to ťažko niesli, ale spätne si myslím, že to bolo veľmi dobré rozhodnutie. Obaja sme dnes šťastnejší, máme nové vzťahy a obaja máme rodinu a deti. Stále sa rešpektujeme.”

 

Foto - Lucia Žofčíková

 

Súkromie si si vyriešila, ako si riešila prácu?  

“Kozmetika ma vždy zaujímala a chcela som ju ako hobby. Aj ako prostriedok nájsť si tu na Slovensku nové priateľky s rovnakými záľubami. Takže som písala vtedy všade do Oriflame, Avonu, Mary Kay…... Mňa kozmetika baví od malička, relaxujem pri tom, beriem ju ako spôsob sebavyjadrenia. Vždy ma bavilo starať sa o seba. Vtedy ma veľmi zaujala na trhu nová značka Mary Kay. Venovala som sa jej popri práci, našla si priateľky. Boli to pekné časy. A tam som prvýkrát začala koketovať s myšlienkou na vlastné podnikanie. Bola to dobrá skúsenosť, spoznala som inšpiratívnych ľudí. Našla som si nového partnera a prišlo rizikové tehotenstvo, ktoré vyžadovalo pokoj, najlepšie na lôžku. A vrátili sa otázky, čo ďalej. Keď som svojho syna napokon dojčila, takmer som nespala a stále som rozmýšľala, čo bude. Inak, obdivujem mamy, čo povedia, že to zvládajú ľavou zadnou, lebo môj prípad to nebol. Dlho som rozmýšľala, až som sa rozhodla, že si založím vlastnú firmu a podnikanie, ktoré budem môcť robiť z domu a v časoch, ktoré mi vyhovujú.  Povedala som si, kedy, keď nie teraz, keď mám 40, skúsenosti aj pokoru. Môj manžel ma vtedy veľmi podporil. Dôležitú úlohu zohral aj môj brat, ktorý mi pomohol z myšlienky spraviť reálny podnikateľský zámer. Obaja sú pre mňa dôležité osoby. Takže som začala v najhoršom období, s maličkým synom. Ale dostalo ma to z tej paniky, v akej som bola a zvládala som zrazu ešte viac, ako som kedy zvládala.”

 

Začať podnikať na materskej stále nie je ľahké  a ani okolie to vždy neprijíma priaznivo. Aké si mala skúsenosti ty?

“V spoločnosti je to naozaj zaužívané tak, že keď je dieťa malé, nemôže žena podnikať. Narazila som na to aj osobne a nepáči sa mi to. Myslím si, že ak to podnikanie je súčasťou rodiny, tak to nie je diskriminácia najbližších. Pre mňa začať podnikať bolo hlavne o tom nájsť harmóniu medzi prácou a rodinou, ktorú som dovtedy nemala. Netreba to súdiť, že je to na úkor dieťaťa, My s manželom podnikáme spolu a spolu si delíme starostlivosť o dieťa. A zvládame to bez opatrovateľky, babičky máme ďaleko. Malého vodíme ráno do škôlky obaja, čo je skôr rarita. Ja syna trikrát v týždni vyzdvihnem zo škôlky, zvyšné dva dni sa dlhšie venujem práci. Chcem byť ako každá mama vzorom pre môjho syna a ja osobne to dokážem len, keď sa sama realizujem. Inak by som bola nespokojná mama, a to by mu ublížilo viac. Keď dnes vidím, ako s nami žije naše sny a pomáha napríklad robiť balíčky vo firme, teší sa z toho s nami, som presvedčená, že som urobila dobré rozhodnutie. Tým nechcem povedať, že je to jediný správny model, to vôbec nie. Je to len môj model. Každá sme iná a máme iné potreby. Úplne rešpektujem ženy, ktoré ostanú doma a celé materstvo si užívajú. Stotožňujem sa s výrokom: spokojná mama, spokojné dieťa.”

 

Foto - Lucia Žofčíková

 

Rozhodla si sa založiť vlastnú firmu - značku StayUnique. Ako to vzniklo?

“To sa rodilo naozaj dlho. Chcela som tým naozaj niečo povedať, preto vzniklo Stay Unique – Zostaň jedinečná. Ja sama som sa ťažko dopracovávala k vlastnému sebavedomiu , k vlastnej sebahodnote a k tomu, aby som ostala sama sebou za každých okolností a nesnažila sa prerobiť na niekoho iného. Trendy sú v poriadku, ale aby v tom ostala osobitosť a vzájomný rešpekt. To všetko chcem  vyjadriť v mojej značke a uľahčiť to iným ženám.”

 

Uľahčujú si to ženy navzájom?

“Myslím si, že náš konzumný svet nám veľmi nepomáha v tom, aby sme sa rešpektovali, lebo nám stále hovorí, ako má vyzerať krása. Myslím, že by ženy mali viac hovoriť o tom, že mať vlastný názor je niečo iné ako niekoho deštruktívne hodnotiť alebo útočiť na jeho osobu. Niekedy si pletieme právo povedať svoj názor s tým, aké to potom môže mať dôsledky.”

 

Ako si ako česká žena vnímala slovenské ženy?

“Keď som prišla na Slovensku, sedela som na korze v Bratislave a čo žena, to nádhera. Chcela som sa hneď zbaliť a vrátiť sa do Čiech (smiech). Slovenky sú čím ďalej na východ krajšie, dávajú si na sebe záležať, ale oba národy majú krásne ženy. Mňa najviac zaskočilo, koľko je na Slovensku upravených žien.”

 

Upravených aj sebavedomých?

“Sebavedomejšie sú české ženy, Slovenky majú väčšiu ženskú silu, a nedá sa povedať, čo je lepšie.”

 

Foto - Lucia Žofčíková

 

Ako vnímaš krásu?

“Pre mňa je krása veľmi individuálna, beriem ju ako spôsob sebavyjadrenia a myslím si, že je to súčasť života. Uznávam ženskú energiu, lebo je pre svet dôležitá. Viem, že keď sa žena o seba stará, tak má väčšiu sebadôveru, vyžaruje z nej väčší pokoj.“

 

Kedy je tej krásy priveľa?

“Keď sa žena snaží prerobiť na niekoho iného, vtedy už je to pre mňa za hranicou. Tiež, keď je žena upätá len na to, ako vyzerá, keď svet berie len z pohľadu vizáže a nechá sa tým ovládať. Možno som takto niekedy bola nastavená aj ja, takže mám pre to pochopenie, ale už tam nie som.”

 

Foto - Lucia Žofčíková

 

Máš strach zo starnutia?

“Vôbec nie, nemám strach zo staroby ani z vrások, ale myslím si, že starnúť treba s eleganciou. Uznám všetkých, zvlášť ženy, ktoré to dokážu. Keď vidím dámu v rokoch, ktorá má šmrnc a srší energiou, tak to nabíja mňa samotnú, že to má zmysel. Môj najväčší vzor je pre mňa moja mama, to, ako starne s gráciou. Dúfam, že som to zdedila (smiech).”

 

Podporuje prirodzené starnutie aj svet kozmetiky?

“Myslím si, že súčasné trendy v kozmetike nás podporujú v tom, aby sme hľadali v sebe, čo je pekné, je tam návrat k prirodzenosti, nie je to už o tom, že každá žena vyzerá rovnako. Sú tam rôzne štýly, takže, keď mám náladu, dám si výraznejší make up. Myslím si však, že stále málo žien experimentuje a tie, čo experimentujú, to zase musia iným vysvetľovať.”

 

Keď si mala 35, začal si radikálne meniť súkromný i pracovný život. Ako to máš nastavené po štyridsiatke?

“Keď som bola mladšia, mala som osobné ambície, chuť dobre zarábať, ale s vekom a s rodinou sa to mení. Najdôležitejšie pre mňa dnes je, aby môj život dával zmysel, že som niečo vytvorila a niekomu to pomáha. Čo sa práce týka, veľmi dôležití sú aj ľudia okolo mňa. Stretla som naozaj výnimočných ľudí. Som hrdá na celý tím StayUnique, sú to talentovaní, fantastickí ľudia, bez nich by to nešlo. V každom prípade dnes už viem, že chcem žiť tak, aby som bola vzorom pre môjho syna, lebo robím veci, ktoré ma napĺňajú.“

 

Eva Vozárik. Foto - Lucia Žofčíková

 

 

Prečítajte si aj Chovancová: Ženy v sexbiznise majú rovnaké práva ako ostatné ženy