|
Prvý školský deň:
77 eur za učebnice, pracovné zošity a anglický časopis. To vážne mám platiť aj za slovenčinu a literatúru? Neverím, tú tam dcéra isto napísala omylom…
26 eur zaplatím za školské pomôcky v papiernictve – zošity, obaly, perá, zvýrazňovače, lepidlá, výkresy... Nákupný košík je ťažší ako ten z potravín. Tento nákup však hádam vystačí na celých 10 mesiacov. Teda za predpokladu, že niekto zase nezlomí uhlomer a nestratí kružidlo.
Druhý školský deň:
80 eur doplatok za školu v prírode. Uf, ešteže sme v júni zaplatili zálohu.
Tretí školský deň:
23,50 eur učebnica a pracovný zošit z nemčiny. Moment, tých 77 to nebol konečný poplatok? Lebo celkom by ma potešilo, keby už bol koniec!
Štvrtý školský deň:
7 eur za nemecký časopis a 6 eur za nejaký „pomocník“ z matematiky. Netuším, že aký. Doteraz som si myslela, že pomocník na matiku som tu ja – ja predsa pomáham dcére s domácimi úlohami…
Piaty školský deň:
12 eur učebnica a pracovný zošit z nemčiny. Je to takmer o polovicu menej ako u staršej dcéry, ale aj tak mám pocit, že je to dosť. Pár dní pred výplatou mám silné nutkanie spýtať sa, či sa to dá zaplatiť obedovými lístkami. Nedá. Rovnako ako ani poplatok za skrinku. Milo sa usmejem na prasiatka svojich dcér a vyžobrem si pôžičku. Chvalabohu, bezúročnú. V duchu ďakujem obom babičkám, že prasiatka na narodeniny, meniny či Veľkú noc vykrmujú zo svojich nízkych dôchodkov (nechápem, ako to dokážu, ale keď Boh dá, raz mi aj toto tajomstvo bude odhalené). A tiež si sľúbim, že už nikdy pri tejto príležitosti nebudem kričať: „Nedávaj im to! Na čo im to dávaš? Veď všetko majú, peniaze nepotrebujú!“ Nuž, deti nie, občas ich potrebujem ja...
Ešte visím poplatky za dva krúžky, do dvoch škôl ZRPŠ a iné „drobnosti“… Stojím pred zrkadlom. No dobre, nie som už najmladšia, ani najkrajšia. Vo vlasoch už sem-tam preblesknú šediny, ale predsa len mám pocit, že až tak zle, aby si ma niekto mýlil s oslíkom otras sa, ešte nevyzerám. Ibaže odkedy mám dve školopovinné deti, každý september sa presne tak cítim.
Nie, nebudem sa trápne pýtať, kam idú moje dane… Len teda premýšľam, či nájdem odvahu poslať deti do školy aj ďalší týždeň.
Prečítajte si aj Kiežby sa zase tešili!
