|
Obvinenie oskarového producenta Harveyho Weinsteina zo sexuálneho obťažovania žien sa objavilo pred necelým mesiacom a odvtedy sa takmer každý deň dozvieme nové, slávne meno muža, ktorý sa ospravedlňuje, že obťažoval ženy. Ide väčšinou o obťažovanie staré niekoľko rokov. Ako to, že to teraz nabralo takú razanciu?
„Mnoho tých prípadov, ktoré vychádzajú dnes na povrch, je naozaj starých desaťročia. Treba si však uvedomiť, že postavenie žien – nielen v Hollywoode, bolo pred 30 rokmi úplne rozdielne, ako je dnes. Ženské herečky zarábali zlomky z toho, čo ich mužskí kolegovia a vôbec vplyv žien bol minimálny. Okrem toho, koncept sexuálneho obťažovania ako protiprávneho správania sa začal uplatňovať až koncom 80. rokov, kedy prebehli prvé súdne prípady. Takže možnosti žien, najmä ak to boli mladé začínajúce herečky, brániť sa proti sexuálnemu obťažovaniu či dokonca násiliu, bol v danom čase veľmi limitovaný a preto väčšina mlčala. Zďaleka však nemlčali všetky, aj keď do médií sa to nedostalo.“
.jpg)
Hovoríte, že postavenie žien v Hollywoode bolo pred 30 rokmi celkom iné. Zmenilo sa odvtedy k lepšiemu či k horšiemu?
„Paradoxne, bol to práve Hollywood, ktorý v tejto oblasti urobil niekoľkými filmami osvetu. Legendárny film s Oskarovou Jodie Foster The Accused (u nás Znásilnenie) otvoril dôležitú tému victim blaming (teda obviňovania obete) v prípade znásilenia. Sfilmovanie prípadu Nord Country (u nás distribuované pod názvom Jej prípad) s Charlize Theron prerozprávalo zas prvú skupinovú súdnu žalobu žien za sexuálne obťažovanie a ďalší film Disclosure (Škandalózne odhalenie) s Demi Moore a Michaelom Douglasom vyvolal veľkú polemiku, aj keď hlavne preto, lebo zobrazoval opačný prípad, kedy páchateľom bola žena, šéfka. No a ďalší paradox je, že sám Weinstein vystupoval navonok ako podporovateľ práv žien, zúčastnil sa ich pochodu v D.C. začiatkom roka a jeho štúdio natočilo aj film s tematikou sexuálneho obťažovania na kampuse The Hounting Ground. Teda on sám veľmi dobre vedel, čo pácha a aj to, že je to neprijateľné a sčasti aj trestné. Mal však zjavne pocit, že on môže všetko.
Jednotlivé prípady poukazujúce na takéto praktiky sa sporadicky objavovali aj v médiách, spravidla bez mena daného muža (napr. výpoveď Ashley Judd vo Variety). Že sa to pred mesiacom prevalilo takýmto razantným spôsobom, je výsledkom dlhej a poctivej investigatívy dvoch redaktoriek z New York Times, ktoré zdokumentovali správanie mocného producenta a nazvali ho plným menom. Poznajúc princípy práce serióznych novín v USA je isté, že to mali nepriestrelné a veľmi dobre podložené, a to aj mnohými písomnými dôkazmi. Ako som počula hovoriť jednu z nich, Jodi Kantor, chceli priniesť dôkazy, ktoré by Weinstein nemohol jednoducho zmietnuť zo stola ako „výpoveď proti výpovedi“ a zároveň ušetriť obete možných útokov a spochybňovania. Novinárky zistili, že počas troch desaťročí bolo zdokumentovaných množstvo prípadov sexuálneho obťažovania až násilia zo strany Weinsteina a minimálne 8 prípadov bolo ukončených odškodnením obete. S vyplatením odškodného sa zaviazali obete k mlčaniu a rovnako boli mlčaním zaviazaní všetci ľudia, pracujúci v spoločnosti. Skrátka, bola tam vybudovaná nepriestrelná „kultúra mlčania“, ktorá však v takýchto prípadoch vôbec nie je výnimkou. Ja tu vidím silnú paralelu so známymi nespočetnými prípadmi sexuálneho zneužívania v cirkvi, kde z pozície autority desaťročia mohli potichu páchať všetky tie skutky a vykupovať si mlčanie obetí, čo napokon vyšlo najavo.“
Niektoré zo známych obetí sexuálneho obťažovania. Foto - TASR/AP
Ale nedeje sa to len vo filmových štúdiách a v Spojených štátoch...
„To nie. O prípadoch sexuálneho obťažovania v rôznych prostrediach, najmä na vysokých školách či v profesionálnom živote, sa veľa písalo aj predtým. Napríklad v Nemecku prebehla pred pár rokmi na sociálnych sieťach kampaň obdobná s #metoo, vtedy s haštagom #Auschrei (výkrik). Tisícky žien vtedy písali svoje príbehy a malo to aj slušnú mediálnu odozvu. Išlo však o neznáme ženy a nemalo to ten výbušný potenciál ako teraz. Aj samotný New York Times prinášal reportáže napr. zo Silicon Valey a iných prípadov sexizmu a sexuálneho obťažovania a preto, ako povedala v jednom interview Jodi Kantor, chceli sa pozrieť na celý obraz, či tu existuje niečo ako štrukturálny problém. Že sa im to podarilo, niet dnes pochybností.
Tentoraz je to iné aj tým, že ide o známych a populárnych ľudí, o mediálne hviezdy a tým je téma pikantná a vysoko zaujímavá aj pre bulvár. Tým, že v novinách sa objavili aj výpovede známych herečiek, ktoré si už nikto nedovolil spochybniť, spustil sa efekt snehovej gule nečakanej intenzity. Čím viac žien sa ozývalo, tým viac sa cítili obete posilnené a povzbudené prehovoriť. A stále nie sme na konci, skôr naopak; lavína presahuje z Hollywoodu nielen na iné médiá v USA, ale aj na politickú a akademickú pôdu a to aj v Európe.“
Ako vnímate fakt, že ide o obťažovanie zo strany vplyvných mužov?
„Je zjavné, že práve takého prostredie, kde má niekto nespochybniteľnú autoritu alebo neobmedzenú moc a rozhoduje na základe čisto subjektívnych kritérií, je priam ideálnym prostredím na zneužívanie moci a to aj formou sexuálneho obťažovania. Na jednej strane mladé herečky (alebo aj herci), pokúšajúce vybudovať si kariéru alebo aspoň zarobiť na živobytie, na druhej strane starší bohatý muž s neobmedzenou mocou rozhodnúť... Každá z nich vedela, že jej budúcnosť závisí od toho, ako sa zachová a žiadna z nich ho nechcela uraziť. Je pre mňa zarážajúce, koľko vplyvných mužov považovalo takého správanie za prijateľnú normu a ešte viac skutočnosť, že sa to deje aj teraz, ako ukazuje prípad Kevina Spacyho.
S prípadom prichádza obrovská spoločenská zmena; ak doteraz mocní muži padali iba kvôli naozaj závažným finančným škandálom a podvodom, tentoraz je to úplne iné. A dá sa povedať, že éra nedotknuteľnosti mocných mužov v západnom svete sa týmto definitívne skončila.“
Známi a vplyvní muži obvinení v posledných týždňoch zo sexuálneho obťažovania. Foto - TASR/AP
Deje sa to pritom v čase, keď je americkým prezidentom muž, ktorého tiež niekoľko žien obvinilo zo sexuálneho obťažovania. Jemu to zvolenie neprekazilo, mnoho mužov pritom teraz skladá mandáty, odstupuje, či s nimi filmové štúdia rušia spolupráce. Čo sa zmenilo?
„Podľa mňa je hlavný rozdiel v prostredí. Voličom Donalda Trumpa zjavne jeho správanie až tak nevadilo, aby mu kvôli tomu nedali hlas, pretože ich priority boli niekde inde. Nakoniec, je veľmi pravdepodobné, že mnoho z jeho voličov nevidí v danom správaní žiadny problém a určite sa nájdu aj takí, ktorí sa dlhé roky správalo a správa rovnako. Spojené štáty v rurálnych, patriarchálnych a silne republikánskych oblastiach sú totiž úplne iné ako je spoločnosť v mestskom liberálnom prostredí na pobreží. Navyše to, čo je mlčky tolerované v baroch, je v profesionálnych vzťahoch nemysliteľné. Preto ani demokratom neostávalo nič iné ako jasne zaujať stanovisko k Weinsteinovi, ktorý ich dlhodobo podporoval.“
Mnohé ženy sa priznávajú k tomu, že sa stali obeťami sexuálneho obťažovania, čo nie je ľahké. Stále však musia čeliť reakciám, že si za to môžu samé, že to vlastne vyprovokovali. Je to tak?
„Áno, je to tak, ale zas to závisí aj od prostredia. Ja som diskutovala s mužmi, ktorí plne chápu, že victim blaming – obviňovanie obete, je neprípustné a na vine je vždy páchateľ. Musím však povedať, že v diskusiách v rôznych médiách a aj na sociálnych sieťach čítam opačné názory, presne tie, ktoré obviňujú ženy zo zneužívania témy alebo im dávajú vinu za to, čo sa stalo.
Je to taký začarovaný kruh... v skratke sa dá povedať, že keď sa takéto ženy ozvú, ich zážitok sa bagatelizuje alebo spochybňuje a hľadajú sa prostriedky, ako ich umlčať. Tak teda mlčia... a keď sa ozvú po rokoch, keď sú dostatočne sebavedomé a schopné zreflektovať, čo sa im stalo, tak sa im vyčíta, že prečo mlčali a ozvali sa až teraz. „
Francúzske ženy nedávno protestovali proti sexuálnemu obťažovaniu. Foto - TASR/AP
Veľká téma sexuálneho obťažovania sa spájala s utečencami, ktorí napadli nemecké ženy počas silvestrovských osláv v nemeckom Kolíne na začiatkom roka 2016. Vtedy boli reakcie jednoznačne kritické, teraz to už tak nie je. Prečo?
„Takto vyzerá situácia hlavne v našom regióne, kde sa s obľubou venuje pozornosť porušovaniu práv žien zo strany moslimov alebo cudzincov, pretože sa to hodí do xenofóbnej rétoriky. Avšak reflektovanie skúseností žien vo svojom okolí, prípadne reflexia na vlastné správanie, to sa už nenosí. Je totiž oveľa jednoduchšie ukázať prstom na iných ako na ľudí z vlastného kultúrneho prostredia, pretože tým priznávame, že sa až natoľko od tých „iných“ nelíšime. Na túto tému bol veľmi výstižným napríklad článok od muža pod názvom „Znásilníme si je sami“. Ozývali sa teda aj hlasy, ktoré poukazovali na to, že sexuálne obťažovanie nie je vôbec výnimočné ani na silvestrovskej párty napríklad v Bratislave. Nehovoriac o známych faktoch, že väčšinu páchateľov sexuálneho násilia obeť poznala.“
Na Slovensku to nie je téma, prečo? Nie je u nás sexuálne obťažovanie problémom?
„Problém sexuálneho obťažovania je u nás rovnako rozšírený ako v Spojených štátoch, hoci ženy o ňom hovoria oveľa menej resp. vôbec. Podľa výskumu Agentúry EÚ pre základné práva z roku 2014 zažila sexuálne obťažovanie na Slovensku polovica dospelých žien, pričom z vysokoškolsky vzdelaných žien to boli takmer dve tretiny. So závažnejšími formami sexuálneho obťažovania má skúsenosť 40 percent našich žien. Že je problém stále aktuálny vidíme zo skutočnosti, že v roku pred robením prieskumu sa takmer tretina respondentiek (29 percent) stali obeťami sexuálneho obťažovania. Je, samozrejme, aj na médiách, či sa tej téme budú venovať ako to urobil napr. New York Times.“
Oľga Pietruchová. Foto - archív ZVM
Poznáte takéto prípady u nás?
„Samozrejme, že poznám, aj keď je to iba povestná špička z ľadovca. Deje sa to všade, ale najčastejšie na pracovisku alebo v škole. Problém nastane hlavne vtedy, keď obeť a páchateľ sú nerovnakom mocenskom postavení, teda obťažujúci je nadriadený alebo učiteľ či tréner. Tu si obeť skôr rozmyslí, či sa bude aktívne brániť, pretože sa obáva prípadných následkov.
No a kapitolou samou o sebe je virtuálny priestor, v ktorom sa doslova stupňuje miera mizogýnnych nenávistných komentárov voči ženám, najmä tým konkrétnym, ktoré sa ozvali aj proti sexuálnemu obťažovaniu. Známy je príklad britskej právničky Charlotte Rachael Proudman, ktorá upozornila na sexistické správanie sa staršieho kolegu na sociálnej sieti, na čo sa stala terčom najhrubších on-line vyhrážok. Mimochodom, s tými mám bohaté skúsenosti aj ja sama.“
Ako máme sexuálne obťažovanie ošetrené v zákonoch na Slovensku? Ako definujeme sexuálne obťažovanie?
„Podľa Antidiskriminačného zákona „sexuálne obťažovanie je verbálne, neverbálne alebo fyzické správanie sexuálnej povahy, ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť narušenie dôstojnosti osoby a ktoré vytvára zastrašujúce, ponižujúce, zneucťujúce, nepriateľské alebo urážlivé prostredie.“ Sexuálne obťažovanie ako forma diskriminácia sa teda vyznačuje tým, že je pre obeť nepríjemné a nežiadúce, zasahuje aj do jej dôstojnosti a vytvára tým neprijateľné prostredie.“
Ako sa vieme takému správaniu brániť?
„V prvom rade je hneď vhodné upozorniť obťažujúceho alebo dať mu aspoň neverbálnym spôsobom jasne najavo, že obeť o takúto „pozornosť“ nestojí, teda že prekračuje prípustnú hranicu správania. Je to dôležité aj preto, aby páchateľ jasne vedel, že prekračuje pomyselnú hranicu a nemohol sa neskôr vyhovárať, že išlo o bežné flirtovanie či žart.
Keďže sexuálne obťažovanie je u nás zakázanou formou diskriminácie podľa Antidiskriminačného zákona, je možné voči nemu sa brániť aj právnou cestou. Pritom možno žiadať nielen upustenie od takéhoto správania, ale aj nápravu a prípadné odškodnenie či sankcie voči páchateľovi. Treba povedať aj to, že pri takomto súdnom spore platí tzv. obrátené dôkazné bremeno, teda ak obeť vie dôveryhodne zdôvodniť svoj prípad, je na páchateľovi, aby diskrimináciu vyvrátil. Už len to, že sa žena zverí rôznym kolegyniam alebo priateľkám, ktoré to môžu neskôr dosvedčiť, môže v prípade sporu pomôcť. Vhodné dôkazy môžu byť aj svedectvá o tom, ako sa správanie šéfa zmenilo, keď sa obeť začala brániť a on ju začal za to znevýhodňovať (napr. v odmeňovaní, kariérnom postupe a pod.).
Ja by som radila v prípade sexuálneho obťažovania vyhľadať zamestnaneckú alebo odborovú organizáciu, ak existuje, personálne oddelenie alebo nadriadené osoby, skrátka niekoho, kto má autoritu a právomoc zasiahnuť. Mnohé firmy sa snažia sexuálnemu obťažovaniu predchádzať firemnou politikou a internými predpismi, pretože také toxické pracovné prostredie je nielen nepríjemné pre obeť, ale priamo ovplyvňuje jej pracovný výkon a motiváciu a tým poškodzuje firmu ako takú.
Obete sexuálneho obťažovania tak ako akejkoľvek inej formy diskriminácie sa môžu obrátiť aj na právnika či právničku, alebo priamo na Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, ktoré im bezplatne poskytne právnu konzultáciu a v prípade potreby aj zastupovanie na súde. Existujú aj mnohé mimovládne organizácie alebo sa môžu priamo obrátiť aj na nás cez stránku gender.gov.sk.“
