|
BRATISLAVA. Ako vznikne stolička, stolík, či koberec pre deti? Aký príbeh je za každým kusom nábytku od prvej skice až po realizáciu? Na ôsmych príkladoch to ukazuje výstava Dizajn a architektúra. Kontexty, kontakty a presahy v galérii Satelit na Kollárovom námestí v Bratislave. Navštíviť ju môžete do polovice septembra.
Výstava je zaujíma aj tým, že ide o nábytok. Ten totiž často v galériách nenájdete. Kurátorky výstavy Katarína Lauková Zajíčková a Irena Dorotjaková z občianskeho združenia Paradoxy AD sa pre nábytok rozhodli práve pre kritickú situáciu v nábytkovom dizajne na Slovensku. Výstavu spoluorganizuje aj Slovenské centrum dizajnu a galéria Satelit.
Chýba spojenie
Okrem ukážky pekného nábytku ponúkajú kurátorky aj kritický pohľad na problémy dizajnu. Chýba tu totiž vzájomná väzba dizajnér – výrobca. Aj keď vznikne nejaký zaujímavý návrh, do sériovej výroby sa neposunie.
Nábytková výroba sa v rámci transformácie priemyslu zmenila. Nábytkových firiem s vlastným dizajnom a predajom nábytku, ktorý sa bežne dá kúpiť je len niekoľko. Domáce firmy, čo tu fungujú s nábytkovou výrobou zase nemajú vlastný nábytkový program a dizajnérov nepotrebujú. V zahraničí je okolo značiek nábytku celý marketing a firmy sa vzájomne podporujú, čo u nás podľa nich úplne chýba.
„Dizajnér, ktorý skončí dizajn a chcel by takýto spôsobom fungovať, nemá u nás možnosti,“ hovorí Dorotjaková. Ako príklad uvádza Soňu Otiepkovú, ktorá vystavuje svoj Pán koberec – teda plstenný koberec pre deti, na ktorý má aj patent.
Koberec už testujú v škôlkach, no problémom je stále privysoká cena. „Ak to má takto vyzerať a má to byť z určitých materiálov vhodných pre deti, musí to mať určité parametre,“ hovorí Dorotjaková. Cenu by možno stiahla veľkovýroba, no je otázne, či by slovenskí výrobcovia dokázali pokryť taký objem, dodáva.
Story behind
Za každým vystaveným kusom je príbeh. Stoličky Kuba od Michala Bergera boli navrhnuté pre konkrétny interiér, ktorý mal dýchať atmosférou Kuby. „Začalo to jednou jedinou doskou, ktorú som našiel opretú pri chalupe. K tomu sa pridala tá surovosť dreva,“ hovorí autor. Až potom dostal zákazku spolu s kubánskymi fotografiami na inšpiráciu. Z fotiek mal pocit, že tí ľudia žijú v provizóriu. To mu pripomenulo detstvo, keď s otcom výtvarníkom chodili medzi stolárov a murárov. Tí si majstrovali surový provizórny nábytok len z dosiek a klincov.
Zaujímavý je aj príbeh lavice na obúvanie a rozkladacieho stolíka Material basic z dielne Richarda Senešiho. Každý kus má vyrazené súradnice GPS, odkiaľ drevo pochádza. Človek, ktorý má jeho nábytok, sa môže ísť pozrieť na miesto, kde bol pôvodne strom zasadený a vyrúbaný. Strom tak pokračuje v živote v domácnosti.
Pracovný stolik Random desk od Petra Jurkoviča zase vznikol ako darček pre jeho manželku. Návrh stolíka s celou výrobnou dokumentáciou si môžete voľne stiahnuť a dať si vyrobiť.
Za sedačkou Expres od Norberta Šmondrka je písmeno X z loga zadávateľa zákazky rádia Expres. Je predelená na štyri alternatívne alebo dve samostatné časti, ktoré predeľujú priestor a vytvárajú intimitu. „Požiadavky boli zadané pre neformálnu prácu,“ hovorí. Sedačka sa však dostala do výrobného programu slovenského výrobcu.
Každý je iný
Vystavovaných autorov vyberali tak, aby pokryli všetky spôsoby, ako sa nábytok na Slovensku robí alebo dá robiť. Zaujímavé je tiež viacgeneračné rozpätie autorov. „Medzi najstarším a najmladšími vystavovanými dizajnérmi je približne dvadsaťročný rozdiel,“ hovorí Dorotjaková.
Každý tvorca je preto rozdielny, či už svojím prístupom, zameraním alebo prostredím odkiaľ pochádza.
Medzi autormi nájdete architekta, čo popri architektúre robí aj nábytok, dizajnéra, čo produktový dizajn robí ako hobby a živí sa grafickým dizajnom alebo takého, čo robí len autorský dizajn ako originál takzvané kusovky, vysvetľuje. Nájde sa však aj sochár či autorské duo, dodáva.
Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.
.jpg)
