Často sa hovorí, že ženy sa neobliekajú a nelíčia kvôli mužom, ale kvôli iným ženám. Aby závideli, aby ich neohovorili, aby o nich neklebetili. Ruku na srdce, ktorá z nás sa nestretla so ženskou nevraživosťou, neprajnosťou, ohováraním… Prečo si to my ženy vzájomne robíme?

Prečo staršie ženy kritizujú mladé kolegyne a dávajú im to “vyžrať,” keď nie sú vo všetkom a okamžite zorientované, lebo im chýbajú skúsenosti? Prečo mladé ženy ohovárajú staršie kolegyne kvôli ich veku, výzoru, nižšiemu pracovnému tempu, nazývajú ich starými harpiami a posielajú ich do starého železa?

Mnohokrát sa na facebooku objavia otvorené prejavy kritiky voči ženám práve od žien. Ak je žena úspešná podnikateľka, schytáva to od komunity žien propagujúcich materstvo ako jediný zmysel ženskej existencie. Keď je žena rozvedená, kritizujú ju tie, ktoré rozvod považujú za životné zlyhanie. Keď je single, jej vydaté kamarátky jej nezabudnú pripomenúť biologické hodiny a že je príliš vyberavá. Keď sa venuje naplno iba svojím deťom, kritizujú ju tie, ktoré sa rozhodli pre kariéru. Vraj si sedí doma na zadku, varí kašičky a je “iba” matkou. Mozog jej mäkne a slovná zásoba sa znižuje, IQ sa blíži nie hojdaciemu, ale tomu inému koníkovi. Aj takéto veci si ženy hovoria alebo píšu na sociálnych sieťach. 

 My ženy by sme mali držať viac spolu a nevidieť v sebe iba súperky a konkurentky. Mali by sme sa podporovať v kariére aj v materstve, alebo v čomkoľvek, prečo sa rozhodneme. Svoje útočenie na iné ženy často nazývame “konštruktívnou kritikou.” Raz mi jedna staršia múdra žena povedala, že toto slovné spojenie je vlastne nezmysel. Kritika je vždy deštruktívna. Má zmysel sa o veciach rozprávať, ale nemá zmysel kritizovať a poukazovať na chyby a nedostatky. To dotyčnému nikdy nepomôže. Prečo my ženy tak rady dávame tým druhým “nevyžiadané” rady a kritické poznámky a snažíme sa ich presvedčiť, že im chceme dobre? 

 

Teším sa, že sú ženy, ktoré sú múdre a zhovievavé. Ktoré v každej mladej žene vidia seba KEDYSI a v každej staršej žene vidia seba RAZ. Myslime na to, že sme boli mladé, bláznivé a neskúsené. Že sme robili chyby, nevedeli, nechápali…

Myslime na to, že raz budeme staršie, pomalšie, unavenejšie, nebudeme toľko stíhať. V každej mladej hlupani a starej harpii sme aj my samé. Preto zmeňme slovník, zmeňme pohľad a nastavme svoje myslenie na konštruktívny mód, nie deštruktívny. Každá žena, ktorú svojím správaním zničíme, znamená ďalšiu ženu, ktorá nám to svojím správaním vráti.

Je to začarovaný kruh ženskej nevraživosti. Takto zo seba nikdy neurobíme silné a sebavedomé pohlavie. Keď budeme niekedy v budúcnosti nadávať na mužov, spomeňme si, že muži síce používajú hrubú silu, ale ženy útočia svojím jazykom, svojou skrytou zlobou a ohováraním. A to vie narobiť oveľa väčšiu paseku.  

 

Prečítajte si aj Aká je realita, keď zhasnú svetlá?