|
BRATISLAVA. Domáce násilie je neprípustné pre väčšinu obyvateľov európskych krajín. Ukázal to júnový eurobarometer Európskej komisie. V osobných rozhovoroch na otázky odpovedalo takmer 28 tisíc ľudí z 28 krajín Únie. Podobný prieskum sa robil aj v roku 2010. Výsledky sa líšia len mierne – výskyt domáceho násilia klesol vo vnímaní ľudí o štyri percentá.
Respondenti sa zhodli, že domáce násilie je častejšie namierené voči ženám ako mužom. Za nepostihnuteľné zákonom ho však pri oboch pohlaviach považuje vyše desatina ľudí. Pričom 15 percent z respondentov si myslí, že ide o súkromnú vec, ktorá by sa mala riešiť v rodine. Tento názor prevláda hlavne vo východných krajinách Európskej únie.
Ženu ani kvetinou neudrieš
Takmer tri štvrtiny respondentov si myslí, že v ich krajine je domáce násilie voči ženám bežné. Pričom v každom štáte Únie s tým súhlasí minimálne polovica opýtaných – to je prípad Bulharska a Česka. Vedie pritom Portugalsko s 93 percentami a Taliansko s 90 percentami. Na Slovensku považuje domáce násilia na ženách za veľmi rozšírené štvrtina respondentov, pričom za pomerne rozšírené necelá polovica.
Len dve percentá ľudí považuje domáce násilie na ženách za určitých podmienok za akceptovateľné. Na Slovensku a v Poľsku si však najmenej jeden z dvadsiatich myslí, že za určitých podmienok je to v poriadku.
Naopak pre 84 percent je neprípustné a malo by byť trestané zákonom. Vyše desatina ho považuje síce za neprijateľné, no nie vždy by ho trestali. Na Slovensku je to však až 23 percent. Predbehla nás ešte Litva s 30 percentami, priemeru sa vymyká aj Holandsko s 22 percentami.
Necelá tretina opýtaných pritom považuje vo svojej krajine za bežné domáce násilie na mužoch. Najviac kladných odpovedí – takmer dve tretiny bolo vo Veľkej Británii a najmenej – necelá desatina, v Bulharsku.
Tretina radšej mlčí
Takmer štvrtina ľudí priznala pri rozhovoroch, že poznajú človeka medzi svojimi priateľmi či rodinou, ktorý bol obeťou domáceho násilia. Pätina sa s tým stretla vo svojom blízkom okolí či susedstve, desatina pozná takýto prípad z práce či štúdia.
Vo všetkých prípadoch išlo prevažne o ženy – v prípadoch z najbližšieho okolia išlo v 17 percentách o ženy, len jedno percento sa týkalo mužov. Iba šesť percent ľudí poznalo obete oboch pohlaví.
O domácom násilí nehovorí takmer tretina ľudí z tých, čo sa o ňom dozvedela. Ako dôvod najčastejšie uvádzali, že sa ich to netýkalo. Necelá pätina sa bránila tým, že nemali dostatok dôkazov. Ďalších 16 percent tvrdilo, že nechcelo nikomu spôsobiť problémy. Rovnaký počet si zase nebol tak úplne istí, šesť percent nepovažovalo prípad za vážny a tri percentá si myslelo, žeby to bolo pre nich príliš náročne. Desatina myslela na negatívne dôsledky a šesť percent nevedelo, kam sa obrátiť.
Tri štvrtiny ľudí v Únii vie o pomoci pre týrané ženy v ich krajine. No pri pohľade na odpovede jednotlivých krajín sa výrazne líšia. V 23 štátoch vie o pomoci minimálne polovica. Najviac ľudí vie kam sa obrátiť vo Švédsku (97 percent), Nemecku a Malte (96 percent).
Naopak v Rumunsku a v Česku vie o pomoci len asi štvrtina ľudí. Celkovo je povedomie o tom, kam sa obrátiť v prípade domáceho násilia, výrazne nižšia v krajinách na východe Únie.
Prečítajte si aj Pedantná obeť
