Mala prikrátku sukňu, prsia vycapené ako na podnose. Veď, čo mal chudáčik robiť? Nemohol sa ovládnuť. Sama si o to koledovala. Mala sa inak obliecť. Sama to chcela. Provokovala. Prečo tam išla...
Takto by som mohla pokračovať do nekonečna.
Naozaj si myslíme, že je to také jednoduché?
Keď sa pozrieme na dobré rady ako predísť obťažovaniu či nebodaj znásilneniu, treba sa v prvom rade poriadne obliecť. Nevyzerať lacne, nevyzerať dostupne, v žiadnom prípade nie sexy. Zakázané sú krátke sukne, výstrihy, priesvitný materiál, nepriesvitný materiál, silónky, holé nohy, vysoké čižmy, lodičky, akékoľvek opätky, sandále, červené oblečenie, obtiahnuté rifle, legíny...
Ako druhé netreba chodiť po zotmení von. A v žiadnom prípade nie sama. Aj vo dvojici s kamarátkou je to otázne. Sporné je aj pracovisko, keďže obťažuje sa nielen v telke, ale aj v kancelárii.
Takže suma sumárum, oblečené vo voľnom roláku a v rifliach (v žiadnom prípade nie skinny) by sme mali pekne sedieť doma. V tomto období už od siedmej večer, v zime od štvrtej. A nezabudnite si vybaviť prácu z domu, aby ste v kancelárii náhodou niekoho neprovokovali.
No ale zase narážame na problém – obťažovanie či znásilnenie sa totiž nestáva len mladým ženám oblečeným v minisukniach, idúcich samým domov, väčšina sa totiž stáva medzi ľuďmi, čo sa poznajú. Takže zabudnite okrem práce aj na návštevy či nebodaj manželstvo.
Ale nie je to náhodou inak?
Nie je to skôr o tom, že dotyčný sa má správať inak? Že je to skôr on, čo prekračuje slušné hranice?
Že oblečenie, výskyt ženy, jej nedoprovod sú len spoločensky prijateľné výhovorky?
Že práve to, čo ako spoločnosť tolerujeme a hovoríme takýmito ospravedlniami dáva priestor na správanie, ktoré je za hranicou?
Začnime tým, že prestaneme ospravedlňovať veci, čo sa nám nepáčia. Odmietať komplimenty, čo nie sú komplimenty, len aby sme boli za pekné a milé. Netolerujme netolerovateľné. V náplni práce totiž nie je tolerovať nechcené dotyky, oplzlé reči či horšie. A to platí aj v súkromnej sfére.
A hlavne neospravedlňujme neslušné správanie sa oblečením, neskorými odchodmi či nebodaj len samotnou existenciou ženy. Veď tým ubližujeme obetiam. A je ich medzi nami viac ako si myslíme. Pokojne to môže byť vaša kolegyňa, sestra, kamarátka či mama.
Prečítajte si aj Nech je život jazda
