Každá z nás isto rada sníva. Chceme byť krásne, milované, žiadané. Aj keď nie sme dokonalé. Máme svoje chybičky krásy. Túžime po ozajstnej láske, šťastí, spokojnej rodine, dobre platenej práci. Snov máme až-až. Nové auto, bývanie, alebo zaujímavá dovolenka? No, kto by nechcel?

Niektoré túžby nechávame bokom, lebo vieme, že sú nedosiahnuteľné. Aj keď rôčiky a vrásky pomaly pribúdajú, deti odrastajú, snívame ďalej. My ženy sme bojovníčky. Nevzdávame sa len tak ľahko. No povedzme si, dokáže muž (nehnevajte sa na mňa muži) robiť zopár činností naraz? Skôr nie, ako áno. Naložená práčka, kypiace hrnce s dobrotami na sporáku, v rúre voňavý koláč, popri tom zopár telefonátov, riešenie domácich úloh. To dookola prosebné mamkááá, mamííí.  Na roztrhanie.

Delegovať úlohy na rodinných príslušníkov je nám trošku cudzie. Máme pocit, že si všetko vieme  urobiť najlepšie.  Postarať sa o deti, zabezpečiť chod domácnosti, pracovať, byť dobrým psychológom v každej oblasti. Áno, z každej strany počúvame, že je nám to dané. Aj čo sa týka materstva, ako aj  partnerstva. Ale, až také jednoduché to nie je. Aj my máme zlé dni. Áno, sme srdcom rodiny. Musíme zjemňovať, usmerňovať, celiť. Lenže, my chceme tiež občas vypnúť všetky tlačidlá „ON“.  Načrieť energiu, ktorá nás bude poháňať ďalej. Dovolenka? Už sme na ňu aj zabudli. Niektoré z nás si ju nemohli  dopriať, buď kvôli pracovnej zaneprázdnenosti, nedostatku finančných prostriedkov, možno kvôli chorobe. Poniektoré počítajú dni. Ale, fungovať treba ďalej. Kiež by sa stal zázrak a dokázali by sme si nainštalovať pohodový program. Aby sme vedeli predvídať, správne odpovedať na hlúpe otázky, s úsmevom zvládali každodenné starosti. Niekedy stačí iba na chvíľu zatvoriť oči, vyložiť nohy a snívať. Ako je všetko vyupratované, navarené, pokosené, vybavené... Vychutnávať si božské ticho.  Byť v pohode, mať pokoj v duši.

Keď  idem večer pobozkať moje deti, ktoré tíško odfukujú, viem, že ten môj najväčší sen sa mi splnil. Určite nie som sama.  Najdôležitejšie je byť šťastnou, spokojnou, vyrovnanou. Tešiť sa z úplne obyčajných vecí, ktoré sú tak vzácne. Byť sama sebou. Aj keď nám iní neprajú. Nevzdávajme sa. Snívajme si svoje sny, ktoré za rohom čakajú na svoju premiéru.

 

Prečítajte si aj Štyri deti? Tí nie sú normálni!