BRATISLAVA. Detí s kilami navyše dnes nájdete oveľa viac ako kedysi. Miernu nadváhu má čoraz viac detí a pribudlo aj tých obéznych.

Vo veku od 11 až 15 rokov je obéznych 13 až 15 percent detí. V skupine od 18 do 24 rokov je to už pätina populácie. Ukázalo to Zisťovanie zdravia Európanov v roku 2011. Pritom podľa meraní z roku 2001 sa detská obezita pohybovala pod desatinu populácie.

U detí zohráva okrem genetiky aj odkukávanie zvykov dospelých, upozorňuje poradkyňa na zdravú výživu Michaela Bebová. „V prvom rade by sme mali cieliť na prevenciu a začať od seba. To ako naučíme dieťa stravovať sa a ako to vidí na nás samotných si potom ponesie celý život,“ upozorňuje. Deti by sme mali držať čo najdlhšie od presolených a nadmieru ochutených potravín, dodáva. Nevhodné sú aj vyprážané jedlá a sladké limonády. S dobrým základom z rodiny dokáže dieťa neskôr lepšie odolať aj nástrahám kolektívu, myslí si.

 

Foto - Shutterstock

 

Málo pohybu a prejedanie

Antropocentrické merania detí a mládeže od 7 do 18 rokov ukazujú nepriaznivý nárast hmotnosti pri spomaľovaní rastu, upozorňuje hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva Lenka Skalická.

Vidí za tým nesprávne stravovanie a nedostatočnú pohybovú aktivitu. „Ide najmä o zvýšený energetický príjem, nadbytočný príjem tukov, cukrov, často s obsahom nevhodných polysacharidov a soli,“ hovorí. Naopak nedostatočná je podľa nej konzumácia zeleniny, ovocia a rýb. Za nárast hmotnosti detí môže aj vynechávanie raňajok, večerí či konzumácia nekompletného obeda, dodáva.

„Všetky dobré, ale žiaľ aj zlé stravovacie návyky si dieťa osvojí v detstve a tie ho sprevádzajú po celý život,“ hovorí Alžbeta Béderová z Poradne zdravia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave. Rodičia sú pre dieťa vzorom vo všetkých postojoch, vrátane výživy, dodáva.

„Na dnešné deti sú často kladené extrémne, niekedy nesplniteľné nároky, ktorými si rodičia riešia vlastné nenaplnené ambície,“ hovorí Béderová. Problém vidí aj v trávení voľného času pasívne pred televízorom či počítači. V detskom veku sú podľa nej tri kritické obdobia pre vznik obezity. Prvý rok života a možné prekrmovanie, začiatok školskej dochádzky spojený s obmedzením fyzickej aktivity, obdobie predpuberty a puberty hlavne u dievčat.

Úlohu pri vzniku nadváhy v detstve má podľa Béderovej aj predispozícia. Približne tri štvrtiny tučných detí má oboch rodičov obéznych, asi polovica detí jedného rodiča, vysvetľuje. Len necelá desatina detí s nadváhou má podľa nej štíhlych rodičov.

 

Foto - TASR

 

Keď chudne dieťa

Ak je dieťa už obézne, treba podľa Bebovej začať pohybom. Potom upraviť jedálniček – teda obmedziť sladkosti, sladké nápoje a cukor, vysvetľuje. „Obmedziť treba aj jedlá z reštaurácií a rýchleho občerstvenia a preferovať domácu stravu,“ hovorí. Vynechať radí aj údeniny ako párky a špekáčky. Odporúča zaradiť viac ovocia a zeleniny, no nie zákazmi, ale nenápadne a pozvoľne.

Podľa Béderovej je mimoriadne dôležité rodinné zázemie. „Malé dieťa totiž nemá ešte žiadnu motiváciu k chudnutiu,“ hovorí. Liečba nebude úspešná, ak z chladničky plnej dobrôt nebude môcť jesť len jeden člen – obézne dieťa, vysvetľuje.

Pre deti nie sú vhodné extrémne diéty – strava musí podľa nej obsahovať dostatok bielkovín.

 

 

Ako upraviť jedálniček obézneho dieťaťa radí lekárka Alžbeta Béderová:

Jesť päť až šesť krát denne, z toho: 20 % raňajky, 15 % desiata, 35 % obed, 10 % olovrant, 20 % večera.

Hrubá vláknina čiže ťažšie stráviteľné súčasti stravy rastlinného pôvodu – veľký objem v žalúdku navodzuje pocit sýtosti, upravuje zápchu.

Celkom vylúčime sladkosti, časť múčnych príloh nahrádzame zeleninou. Odmena dieťaťu nesmie byť sladkosť či návšteva cukrárne

Pitný režim - vylúčiť sladené malinovky, uprednostniť minerálne vody, ktoré je potrebné striedať.

Fyzická aktivita – vyhovuje rýchla chôdza, plávanie, bicyklovanie, turistika. Záťaž závisí od stupňa postihnutia dieťaťa a od jeho veku, pohlavia a trénovanosti. Záťaž zvyšujeme postupne, aby sa dieťa adaptovalo.

 

Obezita v detskom veku znamená zdravotné riziko v dospelosti, upozorňuje Béderová. Častá je znížená rezerva srdca, zvýšená práca srdca, znížená vitálna kapacita pľúc, cukrovka, zvýšený krvný tlak,“ hovorí. Objavujú sa tiež degeneratívne zmeny na kĺboch, postihnutie chrbtice, varixy na končatinách, strie, ekzémy a navyše všetko sprevádzané pomerne závažnými psychickými poruchami.

 

 

Začať od seba

Bebová vidí za epidémiou obezity dostatok, ba až nadbytok jedla. „V podstate sme sa dostali do stavu, keď polovicu potravín zo supermarketu z hľadiska zdravej výživy vôbec nepotrebujeme, len ju chceme,“ hovorí. Často to vyzerá tak, že žijeme, aby sme jedli a nie naopak, dodáva.

Za nárastom váhy je podľa nej aj nedostatok prirodzeného pohybu. Autá, mestská doprava a výťah namiesto chôdze, či počítač namiesto prechádzky vonku sú bežné, vysvetľuje. „Vďaka modernej dobe lenivieme a to sa premieta aj do nášho zdravia,“ hovorí.

Za najhorší zlozvyk považuje sladké nápoje – limonády, sladené čaje, nekvalitné džúsy, kofeínové nápoje. Sú podľa nej zdrojom veľkého množstva kalórií bez pridanej hodnoty. „Ak si od ich konzumácie absolútne odvykneme, odľahčíme telu nielen kaloricky, ale aj metabolicky,“ hovorí.

Spomaliť metabolizmus a naštartovať ukladanie tuku môže aj zlozvyk vynechať raňajky, upozorňuje Bebová. Za nevhodné považuje začínať deň len s kávou, na ktorej mnohí vydržia až do obeda. „Výrazne sa tak rozhádže hladina glykémie, čo má za následok napríklad chute na sladké či večerné vyjedanie,“ hovorí.

Za zlozvyk napomáhajúci obezite považuje aj diétovanie. Drastické diéty, odopieranie si vyváženej stravy stravy či vynechávanie jedla ničí podľa nej metabolizmus. Telo tak začína šetriť a keď môže berie, kde sa dá – výsledkom je tak namiesto chudnutia priberanie, vysvetľuje.