Každý rok to isté! Deň pred nástupom do školy nám tatko zvykol hovoriť: dnes musíte ísť skôr spať, lebo zajtra sa začína školský rok! Ako som to ja neznášala! Po rokoch na to isté spomína moja sestra – aj pre ňu to bola najhoršia hláška. Už keď sa blížil koniec augusta, tŕpli sme, že to o chvíľu príde.

Kto má rád koniec prázdnin? Kto ide rád skôr spať, keď počas leta je zvyknutý chodievať spať vtedy, keď je to už naozaj „nutné“?

V septembri štartoval každodenný cyklus: skoré vstávanie, škola, povinnosti. Ešte hádam babie leto vedelo otrieť slzu z líca – aspoň to pred nami predstieralo, že ešte neustupuje miesto jeseni. Ale chladné rána a večery boli predzvesťou tej ozajstnej rozlúčky s letom. Každý rok nás to vedelo prekvapiť, že sa leto dokáže vytratiť s takou obrovskou rýchlosťou.

Začínali dni zo série: bežné. A predsa aj na ne s odstupom času s láskou spomínam.

U nás doma to chodievalo takto: prvý o 6-tej ráno vstával tatko. Tichúčko sa premiestňoval po byte, len aby nikoho predčasne nezobudil. V kuchyni pri zvukoch rádia pripravoval raňajky a desiaty pre celú rodinu. Pamätám sa na zvučku tej rannej rozhlasovej relácie.

Potom vstavali ostatní. Mama s tým mala najväčší problém. Že vraj ľudia sa delia na nočné sovy a ranné škovránky. Naša mama určite patrila k tým prvým. Povestné bolo ráno, keď si v zime pred odchodom z domu dala pančuchy, sveter, kožuch a obula si čižmy. A vo výťahu zbadala, že si zabudla dať sukňu. Ešteže to nezistila až v práci.

Nikdy si na ranné vstávanie nezvykla. Keď otec zomrel, musela sa spoliehať na budík. Vlastne, nastavovala si dva. A aj tak bola dosť často nútená objednať si taxík, aby stihla prísť do práce načas. Pamätám sa, ako sme sa so sestrou na nej trošku bavili, lebo každé ráno hovorila, že už dnes pôjde skôr spať a tak vyrieši problém so vstávaním. Ranné sľuby sa do večera vždy vytratili.

Po otcovi som úlohu pripraviť raňajky pre moju mladšiu sestru prebrala ja. Mala som aj také obdobie, keď som sa intenzívnejšie učila po nemecky a chcela som si moju nemčinu precvičiť na sestre. Preto som ju každé ráno zobúdzala so slovami: Ania, steh auf! Das Frühstück ist fertig!

Dodnes moja sestra tieto nemecké frázy ovláda. Navždy sa zapísali do jej detstva. Spomíname na to s nostalgiou.

A čo vy? Cítite v ušiach hudbu, ktorá vám vtedy znela? Alebo slová, ktoré ste si v rodine ráno hovorili? Chuť rožkov na raňajky?

Píšem o tom, pretože sa začína čas poprázdnionového ranného zhonu, ktorého sa viacerí boja. No nemusí to byť také strašné! Dá sa tomu pomôcť. Moji známi si napríklad z času na čas rána spestria čerstvým chlebom z domácej pekárničky. Do toho stroja sa dajú nasypať ingrediencie večer a načasovať ho tak, aby bol na ráno chlieb hotový. Viete si predstaviť tú vôňu po otvorení dverí spálne? Iní si ranné vstávanie spríjemnia časovým spínačom na kávovare, iní si potrpia na zvukovú kulisu, ktorá ich správne naštartuje na celý deň. No najdôležitejšie je slovo. Akými slovami ráno obdarujete svojich blízkych? Ako sa zapisujete do dejín života vašej rodiny? Na aké rána budú spomínať vaše deti?

 

Prečítajte si aj Kde maminky fešákov urobili chybu?