|
Muro a Mica sú stáli obyvatelia nášho dvora. Keď boli mačiatka, celé dni sa spolu hrali, spolu jedávali z jednej misky. Časom sa to ale zmenilo. Muro sa začal prejavovať ako dominantný pako.
K miske s jedlom uteká prvý. A Mica nemá šancu nejesť sa, kým si kocúr nepovyťahuje najchutnejšie kúsky. Inak po nej vrčí, zaháňa sa, útočí a vyháňa ju z dvora.
Nuž, Mica si zvykla. Aj keď sú misky dve, každá na druhom konci záhrady, mačička ostražito čaká, kým sa kocúr naje, až potom sa aj ona pustí do hostiny. Ale pozor! Situácia sa prudko zmení, akonáhle Mica vrhne mačiatka. Vtedy sa z nej stáva šelma nevídaná a Muro len očkami gúľa, nechápe, čo sa to deje.
A nielen to. Keď aj malé mačence povyrastú a začnú jesť zvyšky z kuchyne či mačacie konzervy, Mica svedomito dohliada na to, aby sa Muro ani len neopovážil priblížiť k miske, keď sú pri nej jej mladé. Najskôr sa naje ona s mláďatami a až keď odídu, môže si dať aj Muro. Len by skúsil odohnať ich, ale zavrčať ich smerom!
Párkrát sa to snažil, chlapec nechápavý, zmeniť. Mica mu však takú pleskla packou s vystrčenými pazúrmi, že hneď pochopil. Vždy vyhrala, hoci je od neho o polovicu menšia. A tak mu došlo do jeho chlpatej gebuľky, že keď je Mica matkou, chráni si mladé a neradno sa s ňou zahrávať. Mláďatá radšej obchádza.
Viem, toto nie je prírodopisná rubrika. No ja si vždy spomeniem na Mura, Micu a mačence, keď v novinách čítam správy o týraných deťoch. O ich hladných bruškách, vytrhaných vlasoch, modrinách a zlomených rebrách. O bitkách, ktoré sa nestali raz, či dvakrát.
Priznám sa, nedokážem pochopiť, keď matkin partner týra dieťa, ona to vie a nezakročí. Nebráni ho, neutečie spolu s dieťaťom, nevie prekonať vlastný strach a obavy z toho, čo príde. Vždy sa vtedy pýtam, čo to dieťa bolí viac – facky od cudzieho muža, alebo fakt, že matka sa tomu mlčky prizerá? Nehovoriac o tom, keď dieťa týra aj vlastná mama.
Práve dnes je Svetový deň prevencie týrania a zneužívania detí. A tak mi napadá len jedno – kiežby všetky deti mali takú mamu, ako je Mica. Hoci aj so zablšeným kožuchom, spávajúcu pod širákom, prežívajúcu zo dňa na deň, ale vždy pripravenú zakročiť, keby niekto ubližoval jej mláďatám.
Prečítajte si aj Bataclan už zase dýcha!
