|
Milý bulvár,
nemám nič proti tebe. Robíš, čo vieš a píšeš, čo chce národ čítať. S viacerými z tvojich novinárov mám celkom korektné vzťahy. Čomu ale celkom nerozumiem, sú tvoje predikcie o tom, ako o niekoľko mesiacov určite nezvládnem byť matkou a zároveň podpredsedníčkou parlamentu. Píšeš, že sa budem naisto ulievať. Píšeš, že sa idem ulakomiť na peniaze a budem zanedbávať svoje dieťa.
Chcem ti napísať toto. Som v piatom mesiaci tehotenstva a som v pokore vďačná za každý deň bez komplikácií. Nedovolím si robiť veľké plány, len veľmi dúfam, že mi osud a okolnosti dovolia mať tretie dieťa. Tie tvoje otázky, čo bude až bude, sú predčasné a z každej tvojej otázky, ktorá ma núti robiť si odvážne plány, nemám dobrý pocit.
A už vôbec nie z následných článkov o tom, ako zhrnieš plaché odpovede do prognózy, že to určite nezvládnem.
Pýtam sa, prečo? Čo vlastne o mne vieš? Čo vieš o mojich hodnotách? Čo vieš o tom, ako som vychovávala moje dve deti pred x rokmi? Ako som popri nich pracovala a pritom sa snažila byť čo najviac s nimi? Ako som nekávičkovala s kamarátkami, len aby som vedela byť zamestnanou /a/ matkou?
Ja to o sebe viem. A moje deti tiež. Mám partnera, ktorý chce byť plnohodnotným otcom a to on chce ísť na materskú dovolenku. Nejde o peniaze, ide o partnerskú dohodu dvoch ľudí. Pre to, že som dvakrát dokázala byť zamestnanou /a/ matkou, pre to, že vidím, akí skvelí ľudia vyrastajú z mojich dvoch detí, to preto si trúfam mať funkciu a byť matkou. Len sa pozri na plejádu našich podpredsedov parlamentu od Húsku, Ľuptáka až po Zmajkovičovú a potom ma presvedč o tom, že ja to naisto nezvládnem. S tým rozdielom, že ja sa budem namiesto sľopania alebo kozmetických vylepšení venovať dieťaťu.
A možno zlyhám. Možno to naozaj nezvládnem. Máš v rukách všetky páky na to, aby si si ma odkontroloval. Ak by som mala tú drzosť, platiť si zo štátnych peňazí au pair, budeš to vedieť ako prvý. Ak zmeškám prijatie dôležitého zahraničného štátnika, určite sa o tom dozvieš. Ak zlyhám, funkciu zložím a ver, že tam v parlamente je celý rad ľudí, schopných nahradiť ma.
Milý bulvár, tvoje predikcie, v ktorých zlyhávam ako zamestnaná /a/ matka, nie sú ničím iným, len posilňovaním prežívajúcich stereotypov o tom, ako si žena môže vybrať len z dvoch možností – buď rodí alebo pracuje. Nie sú o mne, sú o všetkých tých stovkách, tisíckach žien, ktoré každý deň dokazujú svojmu okoliu, že dokážu byť oboje – matkami aj úpešnými ženami. Tie ženy sú tu, ja v tomto nie som žiadnou prvou sufražetkou, len sú mimo tvojho záujmu, pretože nevytŕčajú. Pred x rokmi som medzi ne patrila aj ja, keď mi nikto mylne neprognózoval, ako nezvládnem byť SZČO a plnohodnotnou matkou. Dá sa to.
Keď už nevieš nahlas zabojovať proti mainstreamovým stereotypom, vlastným aj tým, ktoré vypúšťajú tvoji zatrpknutí respondenti, aspoň nechaj tie svoje mylné prognózy potichu zapadnúť prachom v archíve. Lebo, keď to nakoniec dám, bude ti z toho trápne.
Prečítajte si aj Syn chcel piercing, ja mám náušnicu v nose
