Ľubica Hustá je riaditeľkou festivalu Bratislava Design Week. Rozprávali sme sa s ňou o tom, čo tento ročník prinesie, kde všade sa môžeme s inštaláciami, výstavami a podujatiami stretnúť a aký dizajn zo Slovenska inšpiruje práve ju. O tom, či nájdeme na tomto ročníku bratislavského Design Weeku aj nejaké superstar svetového dizajnu sa dočítate v našom rozhovore.

 

Zajtra - 7. júna, sa začína deviaty ročník bratislavského Design Weeku s témou limit. Prečo práve táto téma, ktorá určuje akési vymedzenie, stopku, hranicu, ktorá hovorí odkiaľ- pokiaľ?

„V dizajne je veľmi zásadná táto hranica a pojem limit. Limit je provokatér v tom dobrom slova zmysle. Vie byť hnacím motorom pre dizajnéra, aby prekonával to, čo už pozná, čo už videl, čo zažil a snažil sa dostať niekde do iných dimenzií vo svojej tvorbe. Zároveň to môže byť naozaj hranica, čiže akési vnútorné testovanie, ktoré na celom území zvanom dizajn prebieha. Môže to byť pre kreatívca veľmi zaujímavé a inšpiratívne. V každom odvetví je to výzva, ale v dizajne je to naozaj jedna z dôležitých tém, isté konštruktívne obmedzenie pre človeka.“

 

Foto - archív LH

 

Tento rok sa Design week opäť po prestávke (pozn. minulý rok bol v obchodnom dome Dunaj) vracia na Laurinskú ulicu a k tomuto industriálnemu "surovému" priestoru sa pridáva aj priestor kostola Klarisiek a Zoya Gallery na Ventúrskej ulici. Čo všetko nás v týchto priestoroch čaká, na čo sa môžeme tešiť?

„Pre každého organizátora je výzvou nájsť správny priestor. Náš festival je veľký a potrebujeme veľa plochy, v Bratislave nie je jednoduché podobný priestor nájsť. Keď sme začínali kreovať myšlienku festivalu, tak jednou z ideí bolo objavovať nanovo Bratislavu, miesta, ktoré možno v tejto dobe nefungujú, sú prázdne, alebo majú inú funkciu. Chceli sme ukázať, ako by mohli fungovať v kontraste so súčasnou tvorbou a dizajnom. Objavovať Bratislavu a jej priestory inak. Naozaj sme prešli mnohými priestormi, mnohé sme vypratávali a dali im nový život. Ale stále nás to lákalo do starého mesta. Na Laurinskej ulici je budova, ktorú sme objavili pred tromi rokmi a zorganizovali sme tu dva ročníky festivalu. Tiež sme ju vlastne našli v dezolátnom stave, zapratanú sutinou. V tejto skeletovej podobe je doteraz, ale keďže sa nám ten priestor páčil a považujeme ho za charizmatický, tak sme ho pred tými troma rokmi vypratali. Vyviezli sme odtiaľ 70 ton sutiny a bolo veľmi príjemné vidieť, ako ten priestor zasvietil. Dom na Laurinskej má, samozrejme, svoje limity, podmienky sú v ňom veľmi náročné. Je pomerne zložité to celé produkčne zvládnuť, aby svietilo svetlo, dotiahnuť tam káble, elektrinu, vytvoriť celé zázemie. Pri sprístupňovaní tohoto priestoru sme si otestovali aj svoje vlastné limity. Som rada, že vznikol priestor, ktorý sa neskôr využíval aj na iné kultúrne podujatia.“

 

Prečo pribudli Zoya Gallery a Klarisky?

„Nám to bolo stále málo a ako kontrast k tomuto industriálnemu priestoru sme oslovili aj Zoya Gallery. Je v priestoroch nádherného, dokonalo zrekonštruovaného, historického Erdödyho paláca. Prezentácia dizajnu v tomto luxusnom priestore je vhodná práve na tie vzácne kúsky, čiže našim zahraničným hosťom, poskytujeme skôr taký exkluzívny priestor. Je to pekná polarita a kontrast voči tomu drsnému a skeletovému priestoru na Laurinskej. Jednak v použitých materiáloch, ale aj v detailoch. Potom sme ešte hľadali priestor, ktorý nám poskytne isté festivalové zázemie. Keďže oba spomínané priestory nemajú dvor, hľadali sme niečo, kde môže prebiehať povedzme otvorenie, eventy. Niečo viac uzavreté, ako sme mali napríklad v Pisztoryho paláci. Preto sme sa rozhodli pre Klarisky, ktoré sú kultúrnym priestorom. Minulý rok sme tam mali konferenciu a tento rok ho chceme využiť trochu inak. Bude v ňom počas celého týždňa prebiehať program, všetky paralelné podujatia Design weeku, čiže konferencia, veľký otvárací ceremoniál, creative mornings, odovzdávanie cien, počas víkendov tu budú prebiehať workshopy. Zároveň sme chceli, aby ten program prebiehal v inom prostredí. Preto sme sa rozhodli pretvoriť Klarisky, dať im iný charakter. Chceme v interiéri vytvoriť záhradu. Chladná krásna gotika tak dostane inú atmosféru. Oživíme ju zeleňou. Zároveň sme oslovili mladých slovenských umelcov Jaroslava Kyšu a Juraja Rattaja, aby pre nás urobili site-specific inštaláciu na tému limit, ktorú tam odprezentujeme. Počas celého týždňa budú Klarisky otvorené v rámci návštevných hodín festivalu a ľudia budú môcť prísť nielen počas konkrétnych podujatí, ale možno si len tak oddýchnuť v jedinečnej gotickej záhrade v centre mesta.“

 

Sami Rio. Foto - bratislavadesignweek.sk

 

V rámci otvorenia festivalu bude práve v Klariskách aj módna show.

„My to nevoláme módna show ani módna prehliadka, lebo chceme ukázať, že prezentácia módy môže mať aj iné formy. My sme si to nazvali módna situácia alebo fashion situation, bude to taká skôr performance s módou. Oslovili sme veľmi zaujímavú českú odevnú dizajnérku Kateřinu Plamitzerovú a veľmi zaujímavú tvorkyňu šperkov Markétu Kratochvílovú, ktorá sa prezentuje ako telová architektka. Jej objekty sú veľmi výrazné, vytvárajú štruktúry na tele, vytvára aj rôzne masky. Jej umenie by sa dalo charakterizovať ako fetišisticko-zoomorfné, tajomné. Takisto sme oslovili Cinu Marcinkovú s jej značkou Drevená Helena, ktorá bude predstavovať svoju novú kolekciu. Veľmi sa teším, lebo práve Markéta Kratochvílová tento rok získala aj Grand Czech Design - najvýznamnejšie české ocenenie práve v sekcii šperk. Nechcem vopred prezrádzať, ale táto fashion performance bude mať veľmi špecifickú atmosféru podporenú aj prostredím gotickej záhrady v Klariskách. Chceme vytvoriť výraznú zážitkovú vec, aby návštevníci inak vnímali módu, lebo ona je plná imaginácie. Catwalk je síca zaujímavý, ale my nie sme festival určený iba pre fashion design. Preto sme sa rozhodli poňať to viac umelecky a spojiť to aj s hudbou - performance bude podporená hudobným setom mladej slovenskej elektronickej kapely Tittingur. V záhrade nájdete ešte jednu veľmi zaujímavú vec - spolupracujeme s dizajnérom Rišom Senéšim, ktorý pracuje s drevom, konkrétne s vyrúbanými bratislavskými stromami a vytvára z nich vyslovene personalizované kusy nábytkov. Vie presne ktorý kus nábytku bol vyrobený z ktorého stromu a vzdáva takýmto spôsobom akúsi poctu týmto stromom.“

 

Sander Wassink.   Foto - bratislavadesignweek.sk

 

Spomenuli ste niektoré mená, ktoré sa objavia na tohoročnom Design weeku, ako je to s výberom? Kto vyberá vystavujúcich a aké sú kritériá výberu?

„Od začiatku sme chceli, aby sme mali poradný board, ktorý nám pomáha s výberom, ale vo finále vyberáme hlavne my, náš tím. Vyberáme spoločne najmä zahraničných hostí, aby súviseli s témou, ktorú daný ročník prezentuje. Našim cieľom nie je ísť po dizajnérskych super hviezdach, lebo zväčša sú to skôr také komerčné veci. A, samozrejme, pohybujú sa v iných finančných dimenziách. Áno, občas sa stane, že niekoho takého prinesieme. Minulý rok sme tu mali Jerszyho Seymoura, ktorý je, samozrejme, super hviezda, ale zároveň je skôr taký punkový tvorca v rámci vysokého dizajnu. Hoci je to ikona, ktorú vystavujú v múzeách, stále si zachováva svoj typický rukopis. Tento rok sme sa sústredili na elitu z nastupujúcej európskej dizajnérskej generácie, ktorá sa bude predstavovať v rámci výstavy Ustálená hladina v Zoya Gallery, ale aj formou prednášok na konferencii, ktorá je súčasťou festivalu. Chceme aby aj tí, ktorí majú o dizajn hlbší záujem mali možnosť vypočuť si ako títo umelci tvoria a čo ich zaujíma. Samozrejme, s prihliadnutím na tému limit, ktorá zaznie v prednáškach.“

 

Koľko dizajnérov sa predstaví na Design weeku tento rok?

„Vždy je to okolo 80 - 100 dizajnérov. Zo zahraničia je to tento rok 10 dizajnérov. Máme tu ľudí zo Španielska, Talianska, Francúzska, Rakúska, z Holandska a Čiech a zväčša sú to víťazi prestížnych súťaží, držitelia ocenení, ktoré už získali počas svojej krátkej kariéry, sú veľmi rôznorodí a inovatívni vo svojom prístupe.“

 

Foto - bratislavadesignweek.sk

 

Spomínali ste, že sa budú rozdávať ocenenia tak, ako každý rok. Kto vyberá ocenených?

„Vždy pozveme niekoho z vystavujúcich, aby sa stal členom našej poroty. Okrem toho oslovujeme novinárov, operatívne pripravíme z hostí a z partnerov porotu a oni vyberajú v rámci sekcie open call víťazov.“

 

Máte inšpiráciu v niektorom zo zahraničných festivalov? Ktorý vás osobne zaujal a ktorému by ste sa chceli v niečom priblížiť?

„Na začiatku sa nám veľmi páčil berlínsky Design week fandíme aj Dizajnbloku v Prahe, aj Londýn je super, ale musíme vždy prihliadať na to, že Bratislava je síce hlavné mesto, ale nie je to multikultúrna metropola s miliónmi obyvateľov a tradíciou v dizajne. Bratislava vyrástla počas éry socializmu a stále je tu taká malomestská atmosféra. Čiže my sa musíme na tento fakt adaptovať a nemôžeme si dovoliť veľký festival ako napríklad v Miláne s množstvom sekcií, kde sa stretáva biznis a kreativita a pre dizajn je to akési pútnické miesto. Nie je tu množstvo turistov a neprúdia sem zďaleka také finančné prostriedky. Slovensko nie je, čo sa týka tej biznisovej vrstvy, natoľko osvietené a veľmi málo dizajnérov sa tu presadí práve vo výrobe, obchod s dizajnom je stále pomerne malý. Počet fanúšikov dizajnu rastie, ale stále je to ešte malá komunita.“

 

Moja ďalšia otázka je práve na túto tému. Slovenský dizajn a jeho publikum. V ostatnom čase vzniká v Bratislave, ale aj v mnohých menších mestách na Slovensku, množstvo obchodíkov s lokálnym dizajnom. Keď Dana Kleinert a Slovak Fashion Council predstavili módnu mapu Bratislavy označili na nej až okolo 40 podujatí, ktoré sa tu konajú a týkajú sa práve dizajnu. Ako je to teda? Kupujú Slováci dizajn?

„Táto tendencia tu vznikla v posledných rokoch, práve preto, že dizajnéri tvorili a nevedeli nájsť výrobcov, ktorý by im vedeli tie veci dobre a kvalitne vyrobiť. Tak sa rozhodli riešiť to formou vlastnej produkcie. Robia si vlastné značky a berú na seba aj celú tú ťažobu okolo. Je to naozaj veľká záťaž strážiť a budovať značku, strážiť si výrobu, predaj. Mnohí z nich vydržia pár rokov a mnohí to vzdajú, lebo je to veľa práce, navyše s neistým výsledkom. Tento boom tu nastal príchodom takzvanej hipsterskej kultúry, ktorá prišla pred pár rokmi, čiže návrat k tradičným limitovaným edíciám, odklonenie sa od masovej produkcie a návrat k tomu, že nepotrebujeme 700 kúskov oblečenia, ale stačia nám tri blúzky a dobré. Vraciame sa k akémusi zodpovednejšiemu správaniu sa k veciam. Mladá generácia je už otrávená množstvom tovaru a reklamou, ktorá nás núti nakupovať. My sme vyrástli ešte v ére, keď tu nebolo naozaj nič, bol obrovský deficit. Po roku 1990 sme boli očarení množstvom vecí, ktoré zrazu prišli a boli pre nás dostupné. Nová generácia sa naopak vracia k originálnej kvalite a dáva jej prednosť pred kvantitou. Treba ale povedať, že tieto lokálne obchody s dizajnom sú naozaj náročné na prežitie, zďaleka to dnes u nás nie je biznis snov a chce to veľkú odvahu a lásku k dizajnu. Zahraničných turistov je tu pomenej a zväčša je málo takých individuálnych cestovateľov, ktorí by cielene išli za lokálnymi produktmi, za lokálnym dizajnom. Aj ja som mala istú dobu dizajn shop a je ťažké to udržať. Preto si nesmierne vážim každého, kto to robí a treba ho v tom podporovať."

 

Jorge Penades.  Foto - bratislavadesignweek.sk

 

Tento rok je tu novinka, spájate sa aj s festivalom Self.  Čo prinesie toto spojenie návštevníkom?

„Festival Self nám bol vždy sympatický tým, že je to tiež svojím spôsobom taký solitér a zaoberá sa nemasovým grafickým dizajnom. Tento rok pripravili špeciálny komornejší projekt Dočasná knižnica. Oslovili elitu, teda tých, čo považujú za naozaj top v grafickom dizajne, aby vybrali knihu, ktorá ich ovplyvnila. Dizajnéri knihy prinesú sem a ľudia sa budú môcť nimi inšpirovať, čítať si, listovať si v nich. Taktiež sme už dlhodobo chceli spolupracovať s architektonickým štúdiom Plural Architekti a tu sa to pekne spojilo. Pripravili nám inštaláciu, do ktorej umiestnime Dočasnú knižnicu a to si budete môcť práve pozrieť a vychutnať ako oddychovú zónu na Laurinskej ulici v rámci sekcie open call.“

 

Chcem sa opýtať na financovanie. Ako je to v prípade takého projektu ako Design week so sponzormi? Ste podporovaní aj z verejných zdrojov?

„Sme financovaní aj štátom. Na Slovensku sa na takéto podujatie z biznis sféry ťažko zháňajú peniaze. Biznisový výtlak pre potenciálnych partnerov v rámci dizajnu nie je veľký, preto sme strašne radi, že nás tento rok výrazne podporil Fond na podporu umenia na Slovensku. Aj Bratislavský samosprávny kraj nás podporil v rámci grantového programu, čiže sme financovaní z verejných zdrojov a bez toho by sme sa nepohli. Podporila nás taktiež Nadácia Tatra banky a, samozrejme, aj kultúrne inštitúty, ktoré tu v Bratislave sídlia. Čiže takto „vyskladávame“ financovanie celého festivalu.“

 

Na záver osobná otázka. Ktorých dizajnérov preferujete, kupujete, máte doma, nosíte? Ktorí sú pre vás srdcoví?

„Samozrejme dizajn podporujem a nosím dizajnérske kusy. Tu zo Slovenska je to Silvia Lovasová, Sylvia Jokelová, ktorej humor a iný pohľad mám v dizajne rada. Ale páčia sa mi veci aj mladých začínajúcich dizajnérov, napríklad porcelán Zuzany Svatíkovej. Kristína Španihelová ako šperkárka je veľmi dobrá, mám rada Andreu Ďurianovú, ktorá je minimalistická a konštruktívna. Lucia Gašparovičová, Ľubica Segečová... je ich naozaj veľa. Z odevu je to napríklad Drevená Helena, Marcela Holubca mám tiež rada, Boris Hanečka mal zaujímavé veci, určite Andrea Pojezdálová, naozaj je si z čoho vybrať. Kreatívny potenciál je tu porovnateľný so zahraničím, hoci podmienky na školách sú o dosť horšie. Pomerne dosť zaostávame technologicky, máme málo hosťujúcich profesorov. Chcelo by to trochu prevetrať, ale aj tam sa to mení. V zahraničí idú dizajnéri zo škôl oveľa pripravenejší do boja. Vždy, keď sa bavím s dizajnérmi zo zahraničia vidím, že to ani oni nemajú ľahké, tých škôl je veľa, konkurencia je obrovská a len malé percento sa dostane do sveta a dokáže sa presadiť. Neidealizujme si to, ani vonku nie je všetko oveľa ľahšie. Vždy je to o tvrdej práci, o zhode okolností, o šťastí a o talente. Tieto veci, sú strašne dôležité pri tom dostať sa niekam a niečo dokázať.“

.

Prečítajte si aj Kurátorky: Chceme vrátiť váhu slovu dizajn