|
Eva Bacigalová sa ako novinárka aj spisovateľka dlhé roky živila písaním skutočných príbehov. Ako hovorí, nikdy netušila, že raz napíše príbeh, v ktorom bude ústrednou postavou ona sama. Keď jej diagnostikovali rakovinu prsníka, neplánovala o nej písať. Plánovala TO len prežiť. A potom navždy zabudnúť.
Namiesto toho ale začala písať blog. Ako psychohygienu. O všetkom, čím prešla a čo to v nej, ale aj v ľuďoch okolo nej, zanechalo. Ženy s rovnakou diagnózou ako ona, ktoré združuje občianske združenie Amazonky, jej často vraveli, že to cítia rovnako. Vraj im píše z duše. A napokon bola z blogu kniha s príznačným názvom Rok Amazonky. Má pomôcť prekonať ťažké chvíle ženám s karcinómom prsníka a dodať im odvahu a silu v liečbe.
Je v nej naozaj všetko, aj témy, ktoré sú stále tabu. Napríklad, ako vyzerá partnerský život, keď partnerka príde o prsník. Alebo aký je váš fyzický aj psychický stav, keď prídete o vlasy. Či aké to je, keď sa v našom zdravotníckom systéme zrazu zmeníte len na „rodné číslo“.
O to, že by si kniha nenašla dosť čitateliek, sa netreba obávať. Nech mi autorka odpustí, no na jazyk sa mi tlačí slovko „žiaľ“. Fakt totiž je, že rakovina prsníka je najčastejším onkologickým ochorením žien, pričom lekári ročne zdiagnostikujú okolo dvetisíc nových prípadov.
Mnohé z nich prežijú. Dnes oveľa častejšie ako v minulosti. Onkológovia priznávajú, že jedným z faktorov, ktorý pri liečbe výrazne zaváži, je vnútorná motivácia pacientky. Je jedno, čo sa za ňou skrýva. Možno ju posilní písanie. A možno čítanie. Hlavné je TO prežiť.
(Autorka je redaktorka časopisu Dieťa)
