|
Ktorý rodič nechce svojmu dieťaťu na jeho narodeniny spraviť prekvapenie? Veď rozžiarené oči a detská radost sú tou najväčšou odmenou. Jasné, že nie každý rodič si môže dovoliť prenajať reštauráciu s animátorom, ktorý sa o dieťa a jeho malých hostí postará. Nie každý má na to, aby pozval hromadu detí do centra s hračkami, preliezkami, šmykľavkami. Nie každý spraví párty doma, lebo na to nemá priestor. Ale či už to bude detské párty s malými finančnými nákladmi, či taká, na ktorú treba peňazí viac, jedno je isté – človek, aj ten malý, sa rád delí o svoju radosť a krásne chvíle s inými.
A teraz si predstavte, že našetríte peniaze pre svojho miláčika, aby mohol pozvať kamarátov na narodeninovú párty a tí by neprišli?
Viete si predstaviť tie smutné oči vašej dcéry alebo syna? To očakávanie, keď je už všetko nachystané. Keď ste prezlečení do slávnostných šiat. Ešte posledná kontrola, či je všetko v poriadku. A potom to očakávanie. Dlhé. Smutné.
Také niečo sa pred pár dňami stalo istej rodine v Poľsku. Oliwia, ktorá trpí aspergerovým syndrómom, teda istou formou autizmu, si pozvala spolužiakov na svoje 12. narodeniny. Prišlo len jedno dievčatko - jej priateľka. Ostatní pozvanie odignorovali. Možno pre jej chorobu?
Prečítajte si
Jej mama povedala, že nikomu nič také neželá. To, čo zažili, bolo veľmi smutné. Jej dcéra niekoľkokrát vychádzala na ulicu a pozerala, či pozvaní idú. Čakala ich. Dokonca verila, že prídu.
Tá párty bol jej sen – jediné, čo si želala ako darček na narodky. Nesplnený. Dozvedel sa o tom jeden poľský moderátor – Filip Chajzer, ktorý týždeň po Oliwinej oslave zorganizoval tajnú párty. Cez sociálne siete zavolal hostí a tí pricestovali z celého Poľska. Vyše tisíc detí s rodičmi!
Moderátor to zariadil tak, aby bolo dievčatko v istom obchodnom centre vo Varšave. Tam na ňu čakal prestretý stôl. Neskôr zbadala davy ľudí, ktorí jej prišli zablahoželať, niektorí došli s darčekmi.
Tlačia sa vám slzy do oči? Mňa vždy takéto príbehy rozplačú. Keď zistíte, že dobro víťazí a že ľudia vedia rozdávať lásku.
Dobre, že sa do toho ten televízny moderátor zapojil. Veď nie každá celebrita využíva svoje meno, aby vyčarila úsmev na tvári niekoho, kto sa mu nevie ničím odplatiť. Jedinou odplatou boli tie rozžiarené oči Oliwie.
V dnešnom uponáhľanom svete často odkladáme stretnutia na inokedy. Veď, nabudúce. Veď, keď prídu teplejšie dni. Ach, tie naše výhovorky! A môj manžel zvykne hovoriť, že keď nás niekto pozýva, treba si to vážiť. Vážiť, že chce s nami tráviť čas. Že sa chce s nami s niečím podeliť. Že si zvolil práve nás.
Kým odmietnete niekoho pozvanie, kým si rozhodnete, že zostanete doma a uprednostnite pohodlie, televízor a teplú deku, možno si treba predstaviť ten smútok v očiach. A to nehovorím len o tých detských - plných slz. Aj oči dospelých vedia smútiť. V nich sa odzrkadľuje osamelosť, schovávaná v kútiku duše.
.jpg)
