|
Tiež som si kedysi myslela: Je to len krúžok. Hlavné je, aby dieťa niečo robilo. Nejaký šport, nejaké umenie. Nech nemá len školu a domáce leňošenie. A tak sme skúsili všeličo. Systémom pokus-omyl.
Keď mali deti 6 rokov, vyberala som krúžky viac-menej ja. Jasné, že sme sa radili, čo by sa im páčilo a snažila som sa vybrať krúžok podľa ich záľub. Lenže ďalej som sa sústredila najmä na to, aby nás krúžok nezruinoval a aby bol blízko domu či školy a v ideálnom čase. Lebo veď rodičia sú pri malých deťoch aj taxikármi a utekať z práce dva-či trikrát do týždňa o druhej preto, lebo dieťa má krúžok, je dosť náročné. Tak som hľadala niečo, pri čom by stačilo utekať z práce o pol štvrtej...
Mladšia dcéra rok chodila na gitaru do súkromnej ZUŠ-ky. Výhodou bolo, že učiteľ chodil za deťmi priamo do školy v rámci školského klubu detí. Taxikárčenie odpadlo. Hurá! Ibaže učiteľ mal sotva 18 a jeho jedinou snahou bolo takto si brigádnicky zarobiť. Nevedel učiť a ani nemal záujem. Začali pribúdať esemesky, že nemôže prísť na hodinu, lebo je chorý, lebo má v škole skúšky, lebo... a vraj pošle náhradný termín. Neposlal. Dieťa od gitary znechutil tak, že kým dovtedy ju mala v rukách každý jeden deň, odkedy sa na nej učila hrať v rámci „krúžku“, už ju do rúk nevzala a dodnes na nej v izbe padá prach.
Podobne sme dopadli na tanečnej. Keď som sa pýtala dcéry, čo sa učili na hodine, tak som sa dozvedela, že pani učiteľka najskôr nadávala všetkým, ktorí si zabudli cvičky alebo prišli neskoro, potom naháňala po telocvični chalanov, ktorých mamy chceli, aby tancovali, kým oni chceli radšej hrať futbal, a nakoniec za trest robili drepy. Hm... Za toto platím 28 eur mesačne? Veľmi rýchlo som to platiť prestala.
Poučení sme postúpili o level vyššie. K profíkom. Takým, ktorí sa deckám a ich záľubám venujú už roky. A túžili s nimi niečo dokázať, niekam ich doviesť. Vykresať z nich to najlepšie. S disciplínou, ktorá je pri tom nevyhnutná, no zároveň aj s láskou a zábavou, bez ktorej by to deti rýchlo prestalo baviť.
Vďaka krúžkom si moje baby zažili, čo znamená od únavy padnúť rovno do postele alebo ledva chodiť so svalovicou na nohách. A tiež ten pocit stáť na stupni víťazov, počuť potlesk, držať v rukách medailu. Zažili sústredenia, kde od smiechu človeku až nacvrká do gatí a skutočné priateľstvá.
Vďaka krúžku sa moja introvertná dcéra, ktorá nepreriekla slova, kým sa jej niekto niečo nespýtal a aj to odpovedala len stručne, zmenila na komunikatívneho extroverta, ktorý nemá problém okamžite nadväzovať priateľstvá. Vyjsť na javisko a užiť si svojich päť minút slávy.
Naučili sa byť samostatnejšie, postarať sa samy o seba na zájazdoch, či už doma alebo v cudzine. To všetko, čo začalo len ako hra vo voľnom čase, má zrazu nesmierny význam v ich živote a viem, že z toho budú ťažiť aj do budúcna.
Som vďačná ľuďom, ktorí tie správne krúžky vedú. Pretože ešte aj dnes to mnohí robia zadarmo a na úkor svojho voľného času a dovoleniek. Namiesto toho, aby si užívali hory alebo more s rodinou či s priateľmi, oni si to „užívajú“ s grupou deciek. A po večeroch tým najmenším sušia slzy, keď im príde smutno za mamou a držia ich za ruku, až kým nezaspia. Áno, aj toto sme zažili na krúžkoch. A ešte oveľa viac. Lebo, keď natrafíte na ten správny krúžok, nikdy to nie je „len“ krúžok. Je to kus života vašich detí a v podstate aj toho vášho. Lebo celá rodina sa musí prispôsobiť termínom tanečných súťaží, folklórnych festivalov, divadelných predstavení, tenisových turnajov či futbalových zápasov.
Možno si vaše deti budú pod vplyvom krúžku voliť svoje budúce povolanie. A možno vďaka nemu nebudú osamelé, obézne či „drevené“. V každom prípade, keď správne zvolíte, môžu len získať.
Prečítajte si aj Oslík, otras sa!
