Keď niekto žije mimo svojej krajiny dlhšiu dobu a vracia sa len na dovolenku párkrát do roka, vníma svoju domovinu inými očami. Keď sa niekto rozhodne v inej krajine žiť, tiež vníma mnohé veci inak a porovnáva ich so svojou krajinou a jej kultúrou. A keď sa tieto dva pohľady stretnú, môže z toho vzniknúť celkom zaujímavý miš-maš...
Od septembra tohoto roku učím Egypťana slovenčinu. Nebolo by na tom možno nič divné, keby sa ta nedialo v Saudskej Arábii, kde Slovensko nemá ambasádu a 99 percent populácie ani netuší, že takáto krajina vôbec existuje. Dotyčný Egypťan sa ku mne dostal náhodou cez našu spoločnú známu, ktorá vedela, že tu učím angličtinu a spýtala sa, či by som ho nemohla učiť slovenčinu. Po prvom stretnutí, kedy som ho dôrazne varovala, že slovenčina je neskutočne ťažká, sme sa dohodli a odvtedy ku mne chodí v priemere tri až štyrikrát týždenne. Je šikovný a inteligentný a robí pokroky...aj keď výslovnosť našich mäkkých spoluhlások alebo „ä „ či „ĺ,ŕ“ jednoducho nedáva, ale snaží sa...hovorí už celé vety a privádza tak do rozpakov môjho anglického manžela, ktorý ovláda všeho-všudy asi desať slovenských slov...
Egypťan ovláda dobre angličtinu a francúzštinu a tak si pomáham pravidlami týchto jazykov, keďže po arabsky pre zmenu neviem ja ani zaťať...je nás určite sranda počúvať...
Po prvých hodinách došlo aj na zvedavé otázky...najprv som sa pýtala ja...bola som zvedavá hlavne na to, prečo chce vedieť po slovensky...odpovedal, že si ide otvoriť v Bratislave kaviareň a že pochopil, že iba s angličtinou na Slovensku nepochodí...na moju otázku, prečo si vybral práve Slovensko, odpovedal, že Slovensko a Poľsko sú dve krajiny, kde sa dá najľahšie získať povolenie na pobyt...a že Poľsko je predsa len trochu priveľmi katolícke...osobne naozaj neovládam všetku slovenskú legislatívu, ale asi je to naozaj tak, keďže dotyčný už povolenie k pobytu na Slovensku má a budúci mesiac letí do Bratislavy podpísať zmluvu o prenájme... kaviareň bude fajčiarska a nealkoholická...
S alkoholom súvisela otázka, ktorú o niekoľko lekcií neskôr položil on mne...pri kapitole o jedle a nápojoch sme naďabili na slovíčko „pivo“ a na moje počudovanie vedel, čo to je. A následne sa ma opýtal: „Prečo na Slovensku všetci toľko pijú? Keď som niekde povedal, že ďakujem, nepijem, že som moslim, ľudia sa smiali a komentovali, že koľko moslimov poznajú, ktorí pijú...“ Snažila som sa odpovedať čo najjednoduchšie a čo najpravdivejšie...že je to jednoducho akýsi spoločenský zvyk a že my nepijeme preto, aby sme sa opili, ale preto, lebo pivo a víno je zdravé, naše a v neposlednom rade – v porovnaní s inými krajinami, napríklad Anglickom – aj lacné...a že z môjho uhla pohľadu dať si pohár piva alebo vína je dobré na trávenie, krvný tlak a rozhodne menej kalorické ako všetky tie presladené „soft drinky“ , ktorými sa nalieva aj saudská mládež, v dôsledku čoho tu trpí tretina populácie obezitou...
Egypťan mlčal...neviem, či som ho presvedčila...ja som potom o tom večer rozmýšľala...je to naozaj tak? Naozaj sa javíme pri pohľade inými očami ako národ, čo veľa pije? Alebo je to len názor niekoho, kto vyrastal bez alkoholu a jeho konzumáciu považuje za nepotrebnú? A takisto sa mi natískala otázka – prečo potom vlastne chce na Slovensku žiť? Asi sa ho na to budúci týždeň opýtam...
Prečítajte si aj Varila nám cicinbrúsky alebo prečo má môj syn druhé meno Dávid
