Keď v stredy rozmýšľam, o čom bude ďalší stĺpček, môj muž mi zvykne navrhnúť, aby som napísala o ňom. Nehovorím, že nie je o čom. Môj muž je panna a to je námet na niekoľko stĺpčekov.

Verný svojmu znameniu, rád relaxuje pri domácich prácach, ktoré ja beriem ako povinnosť. Rád triedi bielizeň, než ju dá prať, a keď je čistá, dokáže ju vyvesovať aj pol hodiny. Urobí to tak pedantne, že ju už nemusíme ani žehliť. Iná vec je, že najradšej vyvesuje, keď sa niekam chystáme na návštevu a tak sa na neho vždy čaká.

Tiež rád žehlí a ukladá veci do skrine, v tej svojej má vojenský poriadok.

Najradšej má však kuchyňu a poriadok v nej. To znamená, že ja rada varím a on ju rád dáva po varení znova do pôvodného stavu. Aj tam to má chybičku krásy – často hľadám veci, ktoré mi odloží, skôr ako ich použijem a tak ho musím z kuchyne vykázať.

Skrátka, občas je to v našej rodine opačne ako v šlabikári. Ja čítam noviny a môj manžel žehlí. Na Vianoce ja orežem kmeň vianočného stromčeka, aby sa zmestil do stojana a on ho s deťmi ozdobí. Ja na chate pílim drevo alebo kosím a môj muž pokosenú trávu pohrabe.

Spomenula som si na to, keď som čítala komentár jednej mamy na sociálnej sieti. Opisovala, že jej dcéra počas školskej opekačky odmietla ísť pre drevo na oheň a učiteľke povedala, že to neurobí, lebo je dievča. Ak by nešla pre drevo, beriem, ale, že nejde po drevo, lebo je dievča, to je podľa mňa škoda.   

Moje dcéry učím, aby robili veci, ktoré ich bavia. Netriedime ich na mužské a ženské, ale na potrebné i zábavné. A ak ich odmietnu, väčšinou chcem, aby to urobili až potom, čo ich vyskúšali a neoslovili ich.

Verím, že pomáha aj to, čo doma vidia. Že mamu občas bavia mužské práce a otca tie ženské a dopĺňame sa tak. Ja jemu dodávam odvahu a on mne zmysel pre detail.  

 

Prečítajte si aj Panika zo zatvorených obchodov