Ako dlho vám trvalo, kým ste sa stali generálnou manažérkou? Vnímate to ako niečo neobvyklé?
„Začínala som úplne od základov v roku 1997. Pomerne rýchlo som sa dostala do manažérskych pozícií, v rokoch 2003-2004 som pracovala v Spojených štátoch na pozícií strategického managera a po návrate som bola členkou Boardu, vedenia spoločnosti. Trvalo mi asi 13 rokov, kým som sa vypracovala na pozíciu manažerky zodpovednej za vedenie celej komerčnej jednotky a o ďalsie 4 roky som sa stala generálnou riaditeľkou spoločnosti v určitých krajinách. Najprv to boli Madarsko, Rumunsko, Bulharsko a krajiny bývalej Juhoslavie, teraz je to Česká republika, Maďarsko a Slovensko. Keďže som popri tom zvládla aj 3 materské a rodičovské dovolenky (kumulatívne 5 krásnych rokov, ktoré som si plne užilaJ), tak reálne to trvalo 8, resp. 12 pracovných rokov.“
Čo je podľa vás príčinou toho, že na manažérskych pozíciách prevládajú stále muži?
„Myslím si, že muži sú suverénnejší a je pre nich prirodzené budovať kariéru a postupovať vyššie. Mnohé ženy by tiež rady postupovali a majú na to plné predpoklady, no je tu hneď niekoľko vstupných podmienok, ktoré treba zvládnuť. Jednou je podpora a dôvera zo strany zamestnávateľa a nadriadeného. Bohužiaľ, u mnohých zamestnávateľov stále prevládajú predsudky ohľadne žien manažériek “či ten tlak zvládnu”, a ohľadne rizika, že žena si bude chcieť založiť rodinu. Druhou je, že nie vždy nájdu podporu u svojho partnera, ktorá je nevyhnutná. A treťou je, ak majú rodinu, či sú ochotné tomu venovať veľa energie a úsilia, pretože musia nájsť rovnováhu a zvládať veľa vecí paralelne.“
Existujú predsudky a stereotypy znemožňujúce ženám plne sa realizovať. Patrí k nim aj takzvaný sklený strop, neviditeľná bariéra, ktorá bráni ženám dostať sa v kariére na pozície zodpovedajúce ich vzdelaniu a schopnostiam. Stretla ste sa počas svojej kariéry na vlastnej koži so skleneným stropom alebo diskriminačným konaním?
„Ja mám to šťastie, že pracujem pre globálne spoločnosti. Tie už dávnejšie pochopili, že diverzita manažmentu a účasť žien v manažmente sú nevyhnutným kľúčom dlhodobého úspechu. Popisuje to množstvo štúdií. Takže ja priamo som sa s tým nestretla. Ale počúvam mnohé príbehy od známych a priateľov, ktoré naznačujú, že bohužiaľ, aj v dnešnej dobe sa to môže stať.“
Môžete spomenúť najvážnejšie bariéry, ktorým podľa vás ženy na trhu práce a pri kariérnom postupe musia najviac čeliť? Ako svoju sťaženú pozíciu reflektujú ženy a ako ju vnímajú muži?
„Myslím si , že najvážnejšia bariéra je dostať šancu ukázať, čo v žene manažérke je. Ženy vedia byť efektívnejšie a praktickejšie ako muži. Majú to zakodóvané v DNA. Vedia manažovat a koordinovať množstvo vecí naraz. Ďalšou bariérou môže byť podpora a ohodnotenie. Ženy často nie sú rovnocenne ohodnotené, ale chce sa po nich viac. Pritom nie vždy sa im dá dostatočná podpora a priestor flexibilne zmanažovať pracovné a súkromné povinnosti. Ďalšie bariéry, ako som spomínala predtým, môžu byť chýbajúca podpora partnera a odhodlanie investovať značné úsilie a energiu. Čo sa týka reflektovania tejto sťaženej pozície, myslím, že ženy sa častokrát stiahnu. Povedia si, že im to za to nestojí, a preto je ich tak málo vo vedúcich pozíciách. Ako to vnímajú muži, to neviem posúdiť, myslím že rôzne – treba sa opýtať ich.“
Došlo v tejto oblasti zaposledné roky k nejakému posunu?
„Ja vnímam veľký posun. Keď som začínala, bolo zastúpenie žien v manažmente a vo vedení spoločnosti oveľa nižšie. Korporácie vyvíjajú veľké úsilie, aby vytvorili túto diverzitu a dnes môžem povedať že sa situácia zlepšila. Veľmi však záleži na danej spoločnosti.“
Majú ženy na čele firmy tendenciu konať rovnako ako muži, alebo v porovnaní s nimi majú iné schopnosti, z ktorých môže firma ťažiť? Čo je podľa vás tá najväčšia manažérska výhoda žien, ktorú muži všeobecne nemávajú?
„Zastávam názor, že nejde o to, či ste muž, alebo žena, ale aký ste manažér, či líder. Od oboch sa očakáva inšpiratívny vyzretý leadersip a rozhodovanie v zmysle stratégie a rozvoja spoločnosti. Zároveň ženy rozhodne vnášajú do vedenia inú energiu a iné uhly pohľadu ako muži. Spomínala som, že ženy často vedia byť efektívnejšie a praktickejšie. Vedia vidieť a vyhodnotiť veci v širších súvislostiach, čo im umožňuje zvládať veľkú komplexitu. Ďalšimi atribútmi sú empatia a empatické počúvanie, ktoré sú spravidla prirodzenejšie pre ženy.“
Sú podľa vás ženy na vysokých postoch na Slovensku docenené za svoju prácu rovnako ako muži?
„Myslím, že je to veľmi individuálne. Vidím veľký rozdiel mezdi globálnymi korporáciami, kde je to rovnocenné, a vážia si ženy v manažmente.V súkromných a štátnych spoločnostiach to tak nemusí byť.“
Keby ste mala napísať manuál, ako sa stať úspešnou a rešpektovanou podnikateľkou, ako by znela vaša prvá rada ženám ,ktoré by sa rozhodli váš príklad nasledovať?
„Prvá rada by bola, aby si verili, a ukázali, čo v nich je. Aby čítali knihy, vzdelávali sa a počúvali. Veľmi pomáha, ak majú svoj vzor a mentora, ktorý im dá radu vo chvíli, keď ju potrebujú. Následne treba mať disciplínu a vytrvalosť a výsledok zaručene príde.“
(Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR aktívne podporuje vyvážené zastúpenie žien a mužov v rozhodovaní prostredníctvom rovnomenného projektu Podpora vyváženého zastúpenia žien a mužov vo vedúcich pozíciách v organizáciách verejnej a súkromnej sféry z dotačnej schémy Európskej komisie Progress.)
