|
Bola som dnes celkom náhodou nakúpiť v Tescu a zistila som, že už sú tam Vianoce. Ja osobne milujem Vianoce a Last Christmas môžem pokojne počuť aj triliónkrát a stále si budem klepkať nohou. Už pred dvomi týždňami som rozmýšľala, že si večer pustím Sám doma, ale ešte si to šetrím na ozajstný Advent. Nechcem to zas preháňať. To Tesco mi pripomenulo, že už asi zasa bude čas. Čas na to, keď idem do obchodu, kúpim podľa zadania darček, zabalím ho pekne do krabice, odnesiem na poštu a pošlem dieťaťu, ktoré som nikdy nevidela.
Milý Ježíšku je projekt, ktorý vám dovolí spraviť radosť deťom v detskom domove. Na stránke nájdete ich priania, želania a podľa svojich finančných možností im môžete kúpiť hocičo od tenisiek, kopačiek, cez detskú kuchynku, až po žehličku na vlasy, či lego stavebnicu. Je to úplne jednoduché – vyberiete konkrétnu vec, vypýtate si adresu a pošlete darček tak, aby si ho chlapec alebo dievča stihli nájsť pod stromčekom.
Ak budete mať šťastie, môžete dopadnúť ako môj otec – dodnes nám visí v jedálni fotka dievčatka s detskou kuchynkou a iskričkami v očiach. Dievčatko mu napísalo milý list, my sme boli doma všetci dojatí. Alebo nezistíte nič – kopačky som kúpila už dvoje, možno v nich hrajú chalani už aj v reprezentácii, ktovie. Ďakovné listy netreba, hlavne, že poslúžili.
Je tu ale aj jeden krásny projekt, ktorý zatiaľ na Slovensku nemáme a ja vážne uvažujem, či ho sem nabudúci rok nepriniesť. Český rozhlas spustil Ježíškova vnoučata, ktorý neobdarúva deti, ale seniorov. Princíp je rovnaký – zaregistrujete sa a môžete si vybrať seniora, ktorému chcete dať vianočný darček. Rozhlas takto našiel krásne príbehy opustených starých ľudí v domovoch dôchodcov – napríklad pani, ktorá celý život liezla po skalách vysvetľovala, že veľmi rada chodí, ale nemá poriadne topánky. Ďalšia by sa zas chcela pozrieť do rodného Brna, žije tam jej syn aj s vnúčatami. Banálne sny, ktoré nestoja žiadnu zásadnú položku v rozpočte – len náš čas.
Banálne dary, ktoré si pýtajú deti, aj starší, ma úprimne prekvapili. Ide totiž väčšinou o bežné prevádzkové veci. Každý rok premýšľam, či by si deti v detských domovoch pod ochranou štátu mali pýtať na Vianoce niečo tak banálne ako zimné topánky. Viem si predstaviť, že každé z nich napíše Ježiškovi, že chce rodinu. Tie topánky sú to najmenej, čo môžeme urobiť. Šťastné a Veselé!
