|
V mojom obľúbenom filme Jesť, meditovať, milovať zaznie veta: „Dieťa je ako tetovanie na tvári. Musíš si byť naozaj istá, že ho chceš.” Zdá sa mi to veľmi pravdivé. Veľa z nás hovorí, ako chce deti, ale v skutočnosti nie sme veľmi ochotní vzdať sa komfortu ani vecí, ktoré prináša bezdetnosť. Nechce sa nám navždy zmeniť svoj život. Deti sú totiž navždy vašou súčasťou, sú z vašej krvi, z vášho tela, dedia vaše vlastnosti, vznikajú aj z vašej DNA. Je to záväzok na celý život, aj celoživotná radosť. Nedajú sa odkladať, nedajú sa posunúť niekomu inému, keď vás prestanú baviť. Sú tu večne. Aj keď vyrastú, sú samostatné, stále je vo vašom srdci to pichnutie, to zovretie, keď si na ne spomeniete. Keď prežívajú svoje lásky a smútia, keď hľadajú prvú prácu, keď sú sklamaní. Keď sa vydávajú a ženia, keď vám ukážu vaše vnúča. Všetko to je aj o vás. Nikdy, ani na moment, už nie ste na svete úplne sami. Lebo aj keď sa odsťahujú do Ameriky alebo za polárny kruh, stále je tu to tetovanie na tvári.
Pri pohľade do zrkadla viete, že ste mamou alebo otcom, lebo vaša tvár sa navždy zmení. Rodičovstvo vám do nej postupne zapisuje denník vášho rodičovstva. Tá vráska na čele, kruhy pod očami, pokrčenie nosa, ten zvláštny výraz….Všetko to tam tetuje sám život. Viete si z tváre prečítať prvú prebdenú noc pri ich postieľke, viete tam nájsť prvý pobyt v nemocnici, aj zlosť, keď ráno nechceli vstávať a v sobotu upratovať izbičky. Keď sa pozerám na svojich kamarátov, ktorí sú rodičmi kratšie ako ja, vidím, že všetci sa zmenili. Trochu zostarli, trochu sa im prehĺbili črty, v niečom sa podobajú viac na svoje mamy a otcov. Lebo ten rodičovský život práve toto robí. Robí z nás zrelších a hlbších ľudí.
Rodičovstvo je zodpovednosť navždy, je to láska navždy, je to strach navždy, je to zábava navždy, je to bolesť navždy. Všetko, čo je ich, je aj vaše. Milujete ich viac ako seba a niekedy vás tak nahnevajú, že ste celí bez seba. Rodičovstvom by sme si nemali nič kompenzovať, nič nahrádzať, nič dokazovať. Je to vysoká škola, univerzita tretieho veku, aj kandidatúra vied v jednom. Je to škola života, ktorú nám žiadna kniha, žiadna prednáška ani žiaden guru nikdy neuľahčí. Dá sa z toho veľa naučiť, pochopiť, prijať. Na rodičovstve je najlepšie, že vám ukazuje ako byť menším egoistom. Lebo prirodzene pred sebou takmer vždy dávate prednosť deťom. Keď vyrastú sa to trošku upraví a vy už myslíte zasa aj na seba a niekedy, celkom oprávnene, siahnete aj po egoizme. Ale v zásade už navždy rozmýšľate o sebe ako o rodičovi, ktorý má zodpovednosť aj za iných.
Je to ako tetovanie na tvári. Preto by sme sa nemali do rodičovstva púšťať len pre to, že sa to nosí, že už na to máme vek, že to chce spoločnosť, že nás do toho tlačí rodina, alebo partner. Jediný dôvod by mal byť, že sme si naozaj istí, že to chceme. Navždy.
Prečítajte si aj Keď váš rozvod prepiera bulvár
