|
V drhej knihe s príznačným názvom Stále som mama nájdete opäť postrehy, úvahy a vtipné zážitky dvojnásobnej matky Kristíny Farkašovej. Knižka vychádza 10.januára, no už teraz si môžete urobiť radosť...alebo niekomu z blízkych.
„Táto knižka je o živote mamy,“ približuje Kristína Farkašová svoju novinku. „Mamy, ktorá má dve Dievčatá a píše ich spoločný príbeh od ich dvoch rokov po nástup do škôlky. Táto knižka je o veľkom období v živote mamy. Krásnom... niekedy na zbláznenie.“
Len internetové kníhkupectvo Bux.sk ponúka v špeciálnom predpredaji novinku Stále som mama. Už deň pred vydaním vám ju prinesie kuriér. Poštovné neplatíte (zaplatí ho za vás vydavateľ) a navyše bude knižka aj s podpisom Kristíny Farkašovej. „Keďže neviem, čo s voľným časom, dostanete moju knižku aj s mojím podpisom,“ usmieva sa známa moderátorka a herečka.
Aby jej z toľkých autogramov neodpadla ruka, rozhodla sa Kristína s vydavateľom, že takýto vianočný darček doprajú 1500 ľuďom. A keďže zostáva posledných niekoľko desiatok kusov, treba sa poponáhľať.
Vypočujte si AUDIO úryvok.
Z knihy číta Zuzana Jurigová Kapráliková:
Novinka Stále som mama je o živote s dvojičkami, ktoré rastú a menia sa z Knedlí na Dievčatá. Humor Kristíne ani teraz nechýba, hoci sa často smeje pomedzi slzy a sople. Dievčatá objavujú svet a zanechávajú v ňom nezmazateľnú dvojradovú stopu.
A aj keď už majú na kadečo vlastný škôlkarsky názor, ich rodička im i sebe ustavične s láskou pripomína: Stále som mama!
Prečítajte si úryvok z knižky Stále som mama:
Šijem, varím, periem
Ach, kde sú tie časy, keď platilo, že moje prianie je mi rozkazom. Príchodom detí, príchodom mojej metamorfózy z nezávislej čajočky ako lusk na matku ako lusk sa skutočne veľa zmenilo. Nejde ani tak o to, že prianie Dievčat je mi rozkazom a môj rozkaz je len mojím prianím, ale ide o to, že moje pranie je mi rozkazom!
Ja periem furt. Dokonca ešte častejšie ako furt. Mám prázdny kôš na prádlo, všetko oblečenie mám zvesené zo sušiakov, krásne, voňavé, uložené v skrini, hreje ma pocit, že mám fraj a naraz je zase plný kôš na špinavé. Rozmýšľala som, či sa mi tie veci nešpinia z toho dobrého pocitu, lebo to by na taký kolobeh logicky sedelo.
Aby nedošlo k nedorozumeniu. Ja milujem pranie. Občas sa mi stane, že neperiem preto, lebo sú veci špinavé, ale preto, lebo potrebujem, aby voňali ako čerstvo vypraté. Je to úchylka, ale vraj sa to nedá liečiť.
Milujem pranie hlavne preto, lebo to robí práčka. Keď mi je občas večer ťažko, spomeniem si na naše úbohé prapraprastaré matere, ktoré prali v potoku. Čo si obliekali??? Veď mali hlinené dlážky, nemali antiperspirant, nepracovali v banke za priehradkou nahodené v kostýmčeku, ale na poli a v maštali! Ako fungovali? A ten potok? V zime? Veď ja si nezvládnem otužovať ani malíček, nieto celé ruky! A tiekla vôbec z prameňa aviváž? Vždy je mi pri takej spomienke ľahšie na duši aj v krížoch.
Ale aj tak. Moje pranie, ktoré je mi rozkazom, prináša aj množstvo úskalí. Tak napríklad: nemám problém, keď si zabudnem servítku vo vrecku teplákov. Ja mám problém až potom. Keď vešiam. Alebo: prečo je prací prášok z ničoho nič tekutý? Prečo ho stále voláme prášok? Alebo: prečo napriek tomu, že práčku nastavím na konkrétny čas, doperie skôr, takže dopípa skôr a tak zabudnem, že som niečo prala? Prečo sa mi to stane aj trikrát za sebou? A prečo sa nemôžu prať špinavé prachy, keď už furt periem?
Prečítajte si aj Kristína Farkašová: Som mama
