|
BRATISLAVA. Ĉu vi parolas Esperanton? Presne toto sa vás môže túto sobotu spýtať v Nitre náhodný okoloidúci. Celý budúci týždeň bude Nitra hostiť 101. kongres esperanta, na ktorý prídu esperantisti z celého sveta.
Hovoria ním státisíce až milióny ľudí – odhady sa rôznia, keďže nejde o oficiálny jazyk.
Okrem toho je to aj neuveriteľne ľahký jazyk – tí šikovnejší sa ho naučia už za mesiac, jazykové antitalenty za polroka.
„Je to najľahší jazyk na svete, má len 16 gramatických pravidiel a žiadne výnimky,“ hovorí jazyková mentorka Lýdia Machová. Esperanto však aj napriek jednoduchosti dokáže vyjadriť všetko od poézie až po teóriu relativity, dodáva.
Jednoduchá je podľa nej aj slovná zásoba – nepotrebujete špeciálny výraz na všetko. Ak je napríklad granda veľký, tak pridaním predpony „mal“ získate slovo malý, vysvetľuje, alebo zo slova „drinki” – teda piť, získate krčmu len pridaním koncovky „-ejo“ na koniec slova – drinkejo.
Stačí niekoľko týždňov
Machová sa esperanto začala učiť zo zvedavosti. Zaujalo ju ako môže niekto vymyslieť jazyk, v ktorom nepotrebujete žiadne veci navyše, ani mužský a ženský rod či nepravidelnosti a výnimky.
„Esperanto má aj propedeutickú funkciu – vie otvoriť cestu k iným jazykom a ukáže, o čom jazyky vlastne sú,“ hovorí. Výskum na dvoch skupinách detí ukázal, že tí, čo sa učia esperanto, sa ľahšie naučia iný jazyk. Prvá skupina sa učila pár rokov len francúzštinu, druhá najskôr esperanto a až potom francúzštinu, pričom so samotnou francúzšťinou strávili menej času. Lepšie výsledky vo francúzštine však mali esperantisti. Odporúča učiť sa ho aj tým, čo sa žiadny jazyk akosi naučiť nevedia.
„Esperanto sa za tri mesiace naučí hocikto, menej talentovaní za polroka,“ hovorí Machová. Jej to trvalo mesiac. Na nitrianskom kongrese už bude mať v esperante vyše hodinovú prednášku o jazykoch.
„V ktorom inom cudzom jazyku by to v priebehu dvoch rokov dokázal priemerný človek, nie jazykový talent? Esperanto je jednoduché, ľahké, ale využiteľné v každej oblasti bežného i profesijného života,“ hovorí Eva Poláková, ktorá v esperante obhájila aj svoj doktorský titul. Postupne sa stala docentkou a profesorkou Medzinárodnej akadémie vied v San Marino. Práve tu sa ako oficiálny jazyk používa esperanto. Na začiatku sa zúčastnila dvoch osemhodinových rýchlokurzov pre vedcov a kongresu esperanta v Tampere.
„Pre Európana so základnými znalosťami niektorého z germánskych alebo románskych jazykov je to ľahký jazyk,“ hovorí lingvistka Vera Barandovská, ktorá v esperante aj prednášala. K základnému porozumeniu postačí podľa nej asi 800 slovných kmeňov a 60 hodín učenia. Sama sa esperanto naučila počas dvojtýždňového jazykového tábora.
Profesor Vladimír Rataj zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity sa s esperantom stretol prvýkrát ako 14-ročný. Otec mu našiel prázdninový vzdelávací pobyt na Vranovskej priehrade, kde sa vyučovalo práve esperanto. Jazyk sa tam učili všetky vekové skupiny od mladých až po dôchodcov. Dodnes spomína aj na zaujímavé prednášky o astronómii, cestovaní, mykológii, flóre a faune či fotografovaní.
„Esperanto je výborne štrukturovaný jazyk, s presnou stavbou a pri dnešnom poznaní množstva základov cudzích slov je rýchlo pochopiteľný,“ hovorí. Jazyk využil hlavne pri dopisovaní. Písal si s ľuďmi z Japonska, Talianska či Brazílie, čo pri iných jazykoch nie je možné.
Učila sa ho aj naša čitateľka Saša z Bratislavy. O esperante totiž počúvala od malička – jej otec je jedným z esperantistov. Tí zo starej partie sa každoročne stretávajú na Vranovskej priehrade.
Esperanto sa učila ako stredoškoláčka cez korešpondečný kurz. Úlohy jej posielali poštou, vyplnené ich zase poslala späť. V ďalšej zásielke ich dostala opravené spolu s novými. Chodila aj na konverzácie. „Tá gramatika je naozaj omnoho jednoduchšia ako napríklad angličtina či nemčina, kopec slov je ľahko naučiteľných,“ hovorí. Tvrdí, že veľa slov by sme pochopili aj bez učenia.
Esperanto praje láske a cestovaniu
Barandovská sa so svojím manželom, ktorý bol z Nemecka, zoznámila práve na jednom z kongresov esperanta. „Naša dcéra hovorí esperantom od narodenia a máme kontakt asi so stovkou rodín po celom svete, ktorí sú v rovnakej situácii a využívajú esperanto ako domáci jazyk,“ hovorí Barandovská. Odhaduje sa, že pre asi dve tisíc ľudí je esperanto rodný jazyk.
Podľa Barandovskej ide o dostupný jazyk, ktorý otvára svet pre bežných ľudí. Cestou do Tampere sa napríklad zoznámila s 55-ročnou vidiečankou z Moravy, pre ktorú bolo esperanto možnosťou ako spoznať svet a nových ľudí. Túžila ísť do Číny a na kongrese si preto hľadala nové priateľky práve odtiaľ, aby mohla za nimi vycestovať. Pre cestovanie dnes láka podľa nej esperanto aj mladých.
Saša sa esperantu momentálne nevenuje. Rada by sa k nemu vrátila, no zatiaľ jej voľno vypĺňajú dve malé deti. „Veľkou motiváciou je pre mňa tatino a jeho rozprávanie o esperante,“ hovorí. Hoci si nemyslí, že sa ním v bežnom živote dohovorí, považuje tento jazyk za zaujímavý
Podľa Polákovej sa esperanto používa aj ako premosťovací jazyk pri prekladoch. V Maďarsku je to rovnocenný oficiálny cudzí jazyk a na tamojších vysokých školách si ho študenti môžu zvoliť ako jeden z cudzích jazykov pri štátniciach, vysvetľuje. Na Slovensku sa ním hovorí hlavne v kluboch, rozšírenejšie je v Poľsku – v krajine zakladateľa esperanta Zamenhofa.
Aktívne sa esperanto používa napríklad na medzinárodnej akadémii vied, registrovanej v San Marine – pracuje tu 600 vedcov z viac ako 50 krajín a pracovným jazykom je práve esperanto. Prednášky niektorých z nich si budú môcť vypočuť aj návštevníci nitrianskeho kongresu.
„V každom človeku vidím iba človeka a hodnotím všetkých ľudí podľa ich osobnej hodnoty aich činov. Každú dehonestáciu človeka kvôli tomu, že sa hlási/patrí k istému rodu, jazyku, náboženstvu alebo sociálnej skupine považujem za barbarstvo,“ napísal v Deklarácii o humanizme tvorca jazyka esperanto Ludwik Lejzer Zamenhof.
Oficiálny jazyk Únie?
Témou kongresu je sociálna spravodlivosť – jazyková spravodlivosť. Počas kongresu bude aj jazykovo-politická konferencia „Perspektívy jazykovej politiky v EÚ” , ktorú spoluorganizuje. Spoja sa tu politici, jazykový experti a občianske združenia, ktoré sa zaujímajú o jazykovú politiku. Riešiť sa tu bude práve jazyková politika v Európe. „Bude zaujímavé zamyslieť sa, či by nebolo dobré mať v EÚ nejaký spoločný jazyk,“ hovorí.
V Únii je síce teoreticky jazyková rovnoprávnosť, no prakticky sa používa len angličtina, upozorňuje Barandovská. „Jazyková spravodlivosť by sa mala opierať aj o podporu menšinových jazykov,“ hovorí. Na Slovensku sa to podľa nej darí s maďarčinou, menej však z rómčinou. Rómovia si totiž dôležitosť jazykovej identifikácie na rozdiel od Maďarov neuvedomujú, vysvetľuje.
Esperanto je podľa Barandovskej síce neutrálnym riešením, no nemá reálnu šancu stať sa oficiálnym jazykom. Chýba mu ekonomické alebo politické zázemie, vysvetľuje – každý štát má svoj vlastný jazyk, ktorý podporuje. Prioritu tak bude mať angličtina aj po Brexite, myslí si.
Angličtina je však pre mnohých ťažšie zvládnuteľná, vysvetľuje Rataj. „Esperanto túto bariéru ľahko prekonáva a je zaujímavé, že aj výslovnosť esperantistov z ázijských častí sveta je dobrá,“ hovorí. Hoci ide o umelo vytvorený jazyk, jeho vývoj má podporu v profesných združeniach odborníkov z celého sveta. Je len otázkou vývoja globálnej svetovej situácie, kedy a ako bude v ďalších rokoch šírené a využívané, myslí si.
Ten kto neovláda angličtinu sa podľa Polákovej v súčasnosti stáva menejcenným vo všetkých sférach spoločenského života – na trhu práce, pri štúdiu, v obchode.
Veľkej Británii pribudne ročne do štátnej pokladne okolo 17 až 18 miliárd eur len z jazykovvých, anglických kurzov, upozorňuje Poláková. „Výučba angličtiny sa stala v Európe veľkým biznisom. Briti dnes zarábajú obrovské peniaze na úkor ostatných partnerov v EÚ len preto, že ich jazyk má nepísaný monopol na medzinárodnú komunikáciu,“ hovorí. To isté podľa nej platí aj pre školstvo, kde sa angličtina stáva prostriedkom vyššieho vzdelávania. Ide v podstate o vytváranie bariér pre tých, čo angličtinu neovládajú, dodáva.
Prečítajte si aj Zmenili sme 27-ročnú ženu, ktorá hovorí 7 jazykmi a vie ich naučiť aj vás
