|
BRATISLAVA. Dostať sa do vedenia či získať projekt nie je podľa niektorých vedkýň vôbec jednoduché. Problémy im spôsobuje nielen uprednostňovanie mužov vo vedúcich pozíciách, ale aj zažité stereotypy. Ťažšie získavajú aj projekty či doktorandov.
„Jediným kritériom vo vede je kvalita uchádzača,“ hovorí PR manažérka Slovenskej akadémie vied (SAV) Michaela Španková. Pomer mužov a žien na Akadémii je vyrovnaný – pracuje tu 1425 vedkýň a 1455 vedcov, vysvetľuje. Preto SAV nemá špeciálne programy na podporu žien vo vede, vysvetľuje.
Pre úspešných absolventov doktorandského štúdia ma Akadémia štipendium Štefana Schwarza. Dostať ho môžu podľa Špankovej dvadsiati – v súčasnosti prevažujú v úspešnosti ženy. Momentálne sa diskutuje aj o zriadení škôlky pre deti zamestnankýň Akadémie, dodáva. V minulosti však škôlka zanikla pre nezáujem.
Noc výskumníkov 2014. Foto - TASR
Do vedenia patria muži
„Máme to vo vede ťažšie. Vo vedúcich funkciách sú preferovaní muži, žena musí vynaložiť dvojnásobné úsilie, aby získala postavenie vo vede popri starostlivosti o rodinu,“ hovorí vedkyňa, ktorá nás poprosila o anonymitu. Hoci má výborné výsledky, aj tak ju kolegovia neakceptujú.
Veľké úsilie potrebuje vynaložiť len na to, aby získala doktoranda. „Keď získa projekt celý ústav, tak vedúce postavenie má vždy len muž,“ hovorí. Rieši to samostatnými projektami a spoluprácou mimo svoje pracovisko. Situáciu jej podľa nej sťažuje aj mladistvý výzor – vo vedeckých radách totiž musia sedieť zaslúžilí, no staršie vyzerajúci ľudia.
Problém vidí však aj v samotných ženách. „Sú kolegyne, ktoré len zo závisti pre získané projekty radšej podporia muža vo funkcii, aj keď nemá také výsledky,“ hovorí. Taktiež muži sa navzájom viac podporujú a nemajú radi vyššie postavenie u ženy, myslí si. Okrem toho sa od žien očakáva aj starostlivosť o rodinu.
Celkovo je podľa nej situácia vo vede na Slovensku ťažká. Platy sú nízke, projekty slabo financované, výziev na slovenské projekty je málo, pričom prejde len určitý počet, vysvetľuje. Chýbajú aj firmy, ktoré by dokázali podporiť výskum v oblastiach svojho záujmu.
Úplne iná je podľa nej situácia v zahraničí, kde „sa aktivita cení“. Vysoké platy sa u nás ponúkajú úspešným vedcom, ktorí sa vrátia zo zahraničia, dodáva. Sama do zahraničia napriek nízkemu platu neodišla kvôli rodine.
Systém sa už mení
„Na Slovensku máme zhrdzavený a neplastický systém, plný zhrdzavených a neplastických ľudí,“ hovorí ďalšia žena vo vede, ktorá radšej zostala v anonymite. Postupne sa to podľa nej však mení. Už sa nájdu pracoviská, ktoré ženy podporujú, dodáva.
V oblasti, v ktorej pracuje, to momentálne podľa nej nemajú ženy ťažšie ako muži. Diskrimináciu tak nepociťuje. Hoci priznáva, že zatiaľ nemá rodinu a deti, tak sa nemusí v kariére obmedzovať.
Horšie to bolo podľa nej skôr v minulosti. Dnes sa kladie väčší dôraz na rovné príležitosti, vysvetľuje, a to hlavne vo svete. Napríklad v USA to majú ženy dokonca jednoduchšie, keďže patria do menšiny spolu s Afroameričanmi a zdravotne postihnutými ľuďmi, vysvetľuje.
Prednedávnom prebehol svetom nevhodný komentár britského vedca Timothyho Hunta na adresu žien vo vede. Tie by podľa neho mali pracovať v čisto ženských kolektívoch. Ak sú totiž v laboratóriu, môžu sa stať len tri veci. „Buď sa do nich zamilujete, alebo sa zamilujú oni do vás, keď ich kritizujete rozplačú sa,“ povedal vedec, ktorý v roku 2001 získal Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu.
Neskôr sa síce ospravedlnil, no nevhodný komentár ho stál miesto na Londýnskej univerzite. Aj napriek tomu na rozdelení vedeckých kolektívov podľa pohlavia trvá.
Ako odpoveď na možné rozptyľovanie počas bádania sa niektoré vedkyne vyfotili v svojich bežných pracovných plášťoch, ochranných oblekoch či počas veterinárneho vyšetrenia. Vzniklo aj vtipné video parodujúce jeho výrok s ich fotografiami.
Prečítajte si aj Ženy vo vedení sú v menšine aj vo vede
