|
BRATISLAVA. Nový školský rok otvoria školské jedálne novinkami na jedálnom lístku. Ministerstvo školstva totiž vypočulo volanie nespokojných rodičov, samotných jedální či odborníkov na zdravú stravu. Výsledkom je 68 nových jedál.
Medzi nimi napríklad zemiakovo-mrkvový krém, ryba s bylinkovou kôrou, tofu v trojobale či bulgur so zeleninou. Na pitie môžu po novom jedálne ponúkať napríklad nápoj z červenej repy s višňami a rakytníkovú limonádu.
Ministerstvo prichystalo pre jedálne aj vzorový jedálny lístok z nových receptov. Zaraďovanie nových receptúr do jedálničkov budú kontrolovať Okresné úrady cez odbory školstva a tiež Úrady verejného zdravotníctva.
Nové receptúry platia aj pre jedálne v materských škôlkach.
Na to, ako sa nové jedlá budú pozdávať deťom, sme sa spýtali ich mám:
Minister školstva, vedy, výskumu a športu Juraj Draxler predstavil túto stredu zmeny v školskom stravovaní. Na tlačovej konferencii predstavil nové receptúry, zmeny v príprave jedla a chystané vzdelávanie zamestnancov. Foto - TASR
Jeden sa teší, druhý plače
Soňa z Nitry svojim deťom o novinkách v jedálňach prečítala. „Jeden sa zalizoval, druhý sa rozplakal, že nenávidí tofu,“ hovorí. Najväčšie zhrozenie u synov vyvolal zázvor, repa a šošovica s jogurtom. Naopak, hovädzie mäso sa im pozdávalo. Práve pri ňom by ju však viac ako samotný recept zaujímal pôvod mäsa.
Sama má zo zmien celkom dobrý pocit. Pozdáva sa jej, že tam nie sú jedlá ako dukátové buchtičky. Prekvapilo ju len množstvo tofu. „Je to také retro, lebo hoci proti tofu nič nemám, bolo hitom asi desať rokov dozadu,“ hovorí.
Pridala by viac strukovín, ktoré sú podľa nej lacné a obľúbené. Chýba jej aj kapusta.
Bar s jedlami na výber
Nové jedlá Henrietu z Bystričian veľmi neohúrili. Nepozdáva sa jej napríklad tofu v trojobale.
Namiesto nových receptov vidí riešenie v možnosti výberu. „Nebolo by to ani náročné pre kuchyňu. Oveľa náročnejšie je variť tie komplikované jedlá,“ myslí si. Postačil by podľa nej bar napríklad so zemiakmi, cestovinami, dusená zelenina a šaláty s dvoma zálievkami, jedna polievka. Na mäso by sa deti nahlasovali dopredu, vysvetľuje.
Sama pracovala ako pomocná kuchárka v školskej jedálni. „Navrhovala som vtedy robiť dusenú zeleninu k jedlám pre deti tak, aby si samé mohli zobrať, keď budú mať chuť. Neprešlo mi to,“ hovorí. Ani kuchárka ani pomocná sila sa totiž v kuchyni nezastaví, takže každá práca navyše je príťaž, vysvetľuje. Okrem toho rozpočet na porciu je podľa nej extrémne nízky. Minimálna je aj mzda kuchárov a kucháriek, dodáva.
Zmeniť by sa mal aj prístup dospelých – kuchárov aj učiteľov, dodáva Henrieta. „Keby rodičia vedeli,ako sa u nás ziapalo na deti a aké stresy boli za to, že niekto niečo nezjedol,“ hovorí.
Sama má tri deti, ktoré sa v školskej jedálni už dva roky nestravujú. „Platila som im obedy, kým sa mi nepriznali, že tam jednoducho nechodia, lebo sa tam zle cítia a aj tak sa nenajedia,“ hovorí.
Doma síce varí klasicky, no jej deti neobľubujú tepelne upravenú zeleninu či ovocie. Jedia ich len surové. Mlieko a mliečne výrobky jedáva len syn. „Nenútim deti jesť niečo, čo nechcú. Ponúknem, ale nenútim,“ vysvetľuje svoj prístup Henrieta. Späť do jedálne by jej deti namiesto nových jedál prilákala práve možnosť výberu – možnosť vybrať si len zemiaky či cestoviny a s tým odísť ku stolu.
Vedie skôr klasika
„Moje deti majú radi skôr klasické jedlá. Tofu a špargľu určite nie, veľmi im nechutia ani ryby,“ hovorí Ivana z Bratislavy. Cviklovú šťavu by podľa nej určite nevypili. Nemyslí si, že by ich novinky v jedálničku veľmi lákali.
Dcéra, ktorá je už stredoškoláčka, by možno niektoré vyskúšala. Stravovaniu v jedálni sa však vyhýba, priznáva Ivana. „Vadí jej hygiena a nekvalitne pripravené jedlá,“ hovorí. V školskej jedálni sa zatiaľ bez sťažností stravuje jedenásťročný syn. Vynecháva však jedlá z rýb, žemľovku a niektoré polievky. Pri niektorých nových receptoch nebude podľa Ivany vedieť, čo to je.
Doma varí klasicky, hoci niekedy vyskúša zaradiť aj menej tradičné jedlo ako napríklad baklažánovú nátierku či zapečenú cuketu.
Závisí od toho, ako sa to navarí
Samotné názvy receptov ešte nič o jedle nehovoria, upozorňuje Táňa z Bratislavy. Jej dieťa chodí do školskej jedálne len výnimočne, keď má lekára či krúžok a nestihne ísť na obed domov či k babke. „Vôbec nejde o recepty, ale o prípravu receptu,“ hovorí. Lebo nech sa jedlo volá akokoľvek, dá sa podľa nej pripraviť chutne aj bez chuti.
To, aký bude výsledok závisí od kuchára a peňazí, myslí si. Kuchárky v jedálňach považuje za šikovné, keď zo surovín, ktoré sa dajú kúpiť z obmedzeného rozpočtu, dokážu vyrobiť niečo jedlé. „Veď UHO – pre neznalých univerzálna hnedá omáčka, je na jedálnom lístku aj niekoľkokrát týždenne, no vždy pod iným názvom,“ hovorí.
Tiež sa jej zdá, že v nových receptoch je priveľa tofu. To doma vôbec nepoužívajú. Uprednostňujú zeleninu, v lete skôr surovú a bylinky. „Jedlá chutia oveľa lepšie a tiež inovujeme – mäso plus zelenina alebo zeleninový šalát bez prílohy,“ hovorí.
Prečítajte si aj Jedálne varia zastaralo, deti pijú len sladké vody
Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.
