BRATISLAVA. Rozmýšľali ste niekedy nad tým, koľko odpadu vznikne len pri jednej oslave narodenín? Stačia dva darčeky – baliaci papier, plastový/papierový/kombinovaný obal výrobku – alebo skôr obaly. Čo potom také Vianoce?
Alebo len jednoduchý nákup základných potravín. Pár jogurtov, rožky, mlieko a ak triedite, tak je nádoba na plasty v podstate hneď plná. Alebo nakupovanie vo výpredajoch či akciách, keď kupujeme aj to, čo nepotrebujeme.

O tom ako zmenšiť množstvo odpadov v domácnosti sme sa rozprávali s niektorými našimi čitateľkami. A ako to robíte vy?

 

 

Zuzka, Bratislava

„Téma odpadu a neprimeraného konzumu ma začala zaujímať minulý rok počas obdobia medzi dvoma zamestnaniami. Dopriala som si pár mesiacov na oddych, prechádzky po lesoch, stretla som nových priateľov, ktorí žili v súlade s prírodou. Vtedy mi udrelo do očí, koľko odpadu vyprodukujeme len my dve s mojou spolubývajúcou. Celé to vyvrcholilo na Vianoce. Pozrela som sa na to množstvo darčekov, ktoré som dostala. Veci, vecičky, ďalšie a ďalšie oblečenie, mini zbytočné predmety pre radosť. Ja som tú radosť tak nejako necítila. A tak som sa rozhodla robiť pokusy sama na sebe. Ako nakupovať menej, alebo ako nenakupovať. Ako hľadať radosť v zážitkoch. Niekedy je ťažšie opustiť staré stereotypy. Napríklad začať vynášať smeti klasickým spôsobom – teda zobrať kôš, zísť dole schodmi, vysypať ho a doniesť zase naspäť. Nielen zobrať igelitku a zahodiť ju do kontajnera cestou na zastávku. Rozhodnutie produkovať menej odpadu ovplyvnilo spôsob, akým nakupujem jedlo, kozmetiku, ako cestujem – teda chodím pešo, či vyberám darčeky. Kúpa stromu ako svadobného darčeka mala naposledy veľký úspech. Prestala som kupovať napríklad jogurty. Dve minúty jedenia a je z toho nepotrebný plastový kelímok a hliníkové viečko ako odpad. Naposledy sa mi napríklad priplietla do cesty mini handrička s mikrovláknami. Používa sa namiesto špongie na riad a dá sa opakovane prať a znova používať.“

 

Soňa, Nitra

„Roky som mala predsudky, že menštruačný kalíšok je bŕŕ. Že je to len pre batikované lesany. Teraz mi je to aj ľúto. Keď sa to s ním totiž človek naučí, je to úžasná zmena. No niekedy to môže trvať aj tri cykly a nikde nie je napísané, že prvý kalíšok sadne. Namiesto dvoch balíkov okrídlených vložiek, tampónov, intímiek mi teraz stačia už len tie intímky. Aj to len v prvých dňoch. Toto fakt stálo za to a mala som to urobiť už dávno!“

 

 

Alica, Modra

„V obchode neberiem sáčky ani tašky. Ak mi na každý výrobok núkajú sáčok, tak to dávam nanajvýš do jedného, ak nemám so sebou náhodou vlastnú plátenú tašku. Každý sáčok, čo sa mi dostane až domov, použijem minimálne ešte raz. Inak sáčky nekupujem vôbec.“

 

Táňa, Bratislava

„Triedime papier, plasty, sklo a nebezpečný odpad. Na potraviny používame nádoby na viacnásobné použitie. Investovala som do kvalitných nádob, hoci stoja viac. No nemusím každý polrok riešiť nákup nových. Niektoré mám už desať rokov. Vďaka nim vydržia potraviny dlhšie a nevyhadzujeme ani toľko jedla. Moja chladnička vyzerá podľa niektorých ako labák, no ja som spokojná. Mám prehľad a chladnička je čistá. Nemusím ju ani toľko umývať. Darčeky balím do tašiek, ktoré sa dajú opätovne použiť – žiadne jednorázové baliace papiere. Na bioodpad máme na balkóne dážďovky. Oficiálne sa to volá Vermi kompost. Máme kalifornské dážďovky. Tie sme kúpili na inzerát. Začali sme s krabicami na balkónový kompost, teraz máme väčšiu nádobu. Na spodok sme dali starú hlinu, na to hnoj s dážďovkami. Na to dávame bioodpad, ktorý potom vhrabeme do hliny. Vôbec to nie je cítiť.“

 

 

Jana, Petah Tiqwa, Israel

„Triedim. Oblečenie a hračky posúvam ďalej. Do obchodu si nosím vlastné látkové tašky. Vodu, čo mi zostane v rýchlovarnej kanvici prelievam do vedra a tým potom umývam podlahy. Radikálne som prehodnotila množstvo nakupovaných potravín. Kupujem menej, lebo predtým sa nám stávalo, že sme veľa vyhadzovali. Tiež sa snažím nepodliehať nákupom v akciách, kde sa dá kúpiť väčšie množstvo tovaru. Nemáme totiž šancu to zjesť, keďže sme malá rodina.“

 

Silvia, Bratislava

„My triedime plasty, papier a sklo. Bioodpad ako jablká a zemiakové šupky hádžem cez plot do lesa zvieratám. Na nákupy máme vlastné jutové a plátené tašky. Odkladám darčekové tašky a recyklujem všetko možné. Staré topánky posielame na charitu. Handry posielam ujovi do galérie, spotrebúva ich pri práci s olejovými farbami. Staré oblečenie dávam buď na charitu alebo tete, ktorá z nich šije zvieratá pre deti.“

 

 

Renáta, Stupava

„Máme vlastný kompost na záhrade. Nakupujeme v potravinovej banke do vlastných obalov. Máme aj vlastné tašky na iné nákupy. Vyrábame aj domáci jogurt, aj pribináčiky. Tiež rastlinné mlieka, no nie pravidelne. V podstate máme minimálny odpad. Jediné, čo ma trápi sú konzervy pre mačky. Odmietajú totiž jesť mrazené mäso.“

 

Jana, Bratislava

„Syn má 22 mesiacov a je bez plienky. Ešte pred jeho narodením som čítala knihu diaperfree. To bolo všetko, čo som o bezplienkovej komunikačnej metóde vedela. Autorka v nej spomínala aj psychologicky rozmer pre dieťa, či ekologický dopad. Pre mňa to bolo hlavne o intenzívnom kontakte s dieťaťom. Prax však bola nakoniec trochu iná, ako som si predstavovala. Bezplienkovanie som striedala s používaním látkových plienok. V ťažších časom som siahla aj po jednorázovkách. Učila som sa za pochodu. Dnes som rada, lebo okrem zníženia spotreby plienok, je syn cez deň úplne bez plienok. Na noc mu ešte plienku dávam, no býva suchá.“

 

Saša, Bratislava/Malacky

„Šaty nakupujem v secondhande. Recyklujem väčšinu vecí. Používam prevažne vlastné obaly a tašky. Čoskoro sa sťahujeme do domu a tam máme už naplánovaný aj kompost.“

 

 

Prečítajte si aj Bea Johnsonová má za rok nulový odpad. Na Slovensku sa to veľmi nedá

 

Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.

Spoplatnené s PlatbaMobilom.sk.