Dcéra sa rozhodla, že si spestrí prázdniny nejakou brigádou. Veď čo iné jej aj zostáva, keď má lakomú matku, ktorá odmieta podporovať jej nákupné vášne a venovať každý mesiac polovicu výplaty na handry z výpredaja. Tak si sadla k počítaču a lúskala ponuky brigád. Keďže má len pätnásť, veľa toho na výber nemala. S hostessingom a rozdávaním letákov už má prvé skúsenosti, tak sa sústredila na to.

„Pošli dve fotky v plavkách,“ prišla jej prvá odpoveď. Vravím jej, nech odpíše: „Počkaj, ty úchyl, pošlem na teba moju mamu!“ Vytreštila však na mňa oči: „Ale mami, veď to mi píšu z agentúry...“

Čože? Chvíľu neverím vlastným očiam. Naozaj nechápem, čo znamená táto požiadavka. V mysli sa mi okamžite mihne obrázok asi 17-ročného chalana, ktorý mi nedávno podal akési letáky na jednom veľtrhu. Mal zachumlené dredy, piercing nad obočím a rozgajdané tepláky, z ktorých mu vykúkali bosé nohy. Tiež ho vzali na brigádu na základe fotky v plavkách? Keď ho znovu stretnem, určite sa ho na to spýtam.

Keďže som dcére zakázala kamkoľvek posielať fotky v plavkách, najnovšie namiesto brigád lúska ponuky z oblasti dobrovoľníctva. Vraj bude venčiť psov v útulku. Síce nezarobí, ale že v tomto prípade jej to nevadí. Som spokojná. Len neviem, či mám poďakovanie poslať ,,úchylovi" z agentúry, alebo vesmíru. 

 

Prečítajte si aj Ach jaj, starnem