|
Kampaň #MeToo spustili obvinenia oskarového producenta Harveyho Weinsteina zo sexuálneho obťažovania žien, o ktorom sa však roky vedelo a hovorilo. Až teraz to znamenalo jeho pád - vylúčenie z jeho spoločnosti The Weisntein Company a z Akadémie filmových umení a vied. Ako si vysvetľujete, že sa zrazu obvinenia žien zobrali vážne?
„Dôležité je, že sa neozvali len samotné ženy, ale že ich podporili určité inštitúcie a médiá. Vďaka tomu sa podarilo dať ich obvineniam kredibilitu, zobralo sa to vážne a nastal správny moment, keď bolo jasné, že už to nejde úplne potlačiť ani ignorovať. Jednému človeku sa môžete vyhrážať, že mu zničíte kariéru, vyhrážať žalobou na ochranu osobnosti tak ako sa to častokrát dialo doteraz, ale viacerých už neumlčíte tak jednoducho.“
Zmenil sa podľa vás postoj médií k tejto téme?
„Americká spoločnosť – hlavne média a jej intelektuálna časť, sa tejto téme venuje dlhodobo, nielen od odhalenia Weinsteina. Majú v tom tradíciu, je tam 40 až 50 rokov feminizmu, čo je spojené s nastavením, že treba veriť obetiam. A už sa tam odhalili a prekonali určité mýty o násilí na ženách a obťažovaní. Existuje tam dlhodobá diskusia o tejto téme, nie ako v Česku alebo na Slovensku, kde táto diskusia zapadla. Veľa hovorí príbeh amerického aktivistu a novinára Ronana Farrowa (syn herečky Mii Farrow a režiséra Woodyho Allena - poz.red.), ktorý publikoval veľké exposé o Weinsteinovi v New Yorkeri potom, čo ho v prvom článku odhalili New York Times. Bol to človek, ktorý verí, že sa obťažovanie a zneužívanie deje, a chápe najrôznejšie mechanizmy, ako sa obete umlčujú. Sám to totiž prežil v čase, keď jeho sestra, Dylan Farrow, obvinila Woody Allena zo zneužívania a ten za to nikdy nebol popoťahovaný. On sám, keď to začal vyšetrovať vravel, koľkí mu povedali, aby to nechal tak. Vyhrážali sa nielen ženám, ale aj tomu, ktorý sa rozhodol začať to vyšetrovať. Predátori vedia, že im hrozí odhalenie, tak to majú poistené na všetky strany, majú právnikov, agentov, majú schopnosť veci dusiť. Až dnes vyšlo na povrch, že si Weinstein vypracoval zoznam asi sto ľudí vo filmovom priemysle, ktorí ho mohli odhaliť, a nechal svojich právnikov týchto ľudí vyšetriť, aby mal na nich páky. Mnoho predátorov si vybudovalo celú komplexnú mašinériu, ktorá chráni ich správanie. Ale občas sa, našťastie, nájde niekto, kto sa udusiť nenechá,“
Producent Harvey Weinstein. Foto - TASR/AP
Prekvapilo vás, s akou razanciou sa začali objavovať nové a nové mená mužov, ktorí začali ženy obviňovať so sexuálneho obťažovania? Hlavne mená mocných mužov?
„Neprekvapilo ma to v zmysle, že sa to deje v takej šírke a že ide o mocných ľudí. Jedna z tých vecí, ktorá už je v anglo-americkom kontexte pochopená, ale ťažko preráža v našom česko-slovenskom priestore je, že sexuálne obťažovanie, sexuálna agresivita nie je primárne o sexe, ale je to zneužitie moci, hlavne z pohľadu obete. Čím je človek mocnejší, tým má väčšiu šancu tú moc zneužívať. Napadnuté ženy majú oveľa menšiu šancu to odmietnuť. To je iné ako odmietnuť spolužiaka na vysokej škole alebo niekoho dotieravého v krčme (nie, že by tieto situácie boli príjemné alebo ospravedlniteľné, samozrejme). Ale v prípade mocných mužov sa obeť vystavujete rôznym rizikám, pretože ide o ich kariéru. Obete útoku musia riešiť, či sa podvolia a budú trpieť alebo nepodvolia a prídu o kariéru.
Prekvapilo ma to však v tom zmysle, že už sa viackrát mohlo stať, že by mohla vzniknúť veľká kampaň, že sa niečo rozreže a vytečie hnis, pridajú sa ostatné ženy. A úplne neviem prečo sa to podarilo práve teraz a nie predtým."
Prečo sa to napríklad nedialo už pri zvolení Donalda Trumpa, ktorého tiež niekoľko žien obvinilo zo sexuálneho obťažovania?
„Presne tak. Dôvodom je podľa mňa politika – pre republikánov bolo veľmi dôležité, aby sa obvinenia nebrali vážne a nestala sa z toho kampaň, do ktorej by sa zapojilo viac žien. Podobne je to s kandidátom na alabamského senátora Royom Mooreom. Tohto republikána obvinilo už deväť žien zo sexuálneho obťažovania, ale veľa sa nestalo. Roy Moore nestratil podporu konzervatívcov a ľudia sa pýtajú prečo. Hovoríme o konzervatívnych kresťanoch, ktorí si veľmi nevážia ženy a presúvajú na nich bremeno čistoty mravnej a sexuálnej. Ak nejaká žena s obvinením vystúpi, tak tieň podozrenia padá na ňu, nie na predátora. Jej sa vyčíta, prečo sa ocitla v takej situácii.“
Reakcie typu, že si za to môžu sami, si vypočulo mnoho žien, ktoré priznali osobnú skúsenosť so sexuálnym obťažovaním. Najviac sa im vyčíta, že to priznávaní po dlhých rokoch. Čo si o tom myslíte?
„Pokiaľ ide o obete, ktorým sa to stalo v detstve alebo v mladosti, sú to veľmi traumatizujúce skúsenosti, ktoré obeť potlačí alebo to dá bokom, aby si neškodila. Je veľmi prirodzené, že sa tým nezaoberáte okamžite, obete to buď nikomu nepovedia, alebo to niekomu povedia a reakcia je, že aj tak ti nebudú veriť. Ani, keď sa niektoré obrátili na políciu, nič sa neudialo. Ako v prípade Roya Mooreho, vedela to celá komunita, on mal dokonca zákaz vstúpiť do obchodného centra, pretože všetci vedeli, že obťažuje. A napriek tomu povedia obetiam, prečo čakali tak dlho namiesto toho, aby sa opýtali komunity, prečo to tak dlho trpela, keď o tom vedela. Aj vojnoví veteráni sa dlhé roky nezveria, ich rodiny nevedia, čím prechádzali. Psychologicky je to prirodzené. Je to veľké hrdinstvo, že s tým vôbec ženy prídu a dĺžka odstupu, či už krátka alebo dlhá, nie je nikdy automaticky dôkaz, že si vymýšľajú. Bohužiaľ, nech sa obeť správa akokoľvek, bude snaha spochybniť jej dôveryhodnosť. Keď plačú, tak sa im vyčíta, že sú hysterické nebo že to musí hrať, keď neplačú, tak sa povie, že z toho nie sú rozhodené, tak si vymýšľajú. Nech sa obeť akokoľvek správa, bude na nej niečo nedôveryhodné.“
Mimi Haleyi spolu so svojou advokátkou Gloriou Allredovou obvinila producenta Harveyho Weinsteina zo sexuálneho obťažovania. Foto - TASR/AP
Hovorí sa o sexuálnej kontrarevolúcii, že sa končia časy, keď sa dalo flirtovať, že to pokazí vzťahy medzi mužmi a ženami. Aké negatíva kampane vnímate vy?
„Myslím si, že je to prehnaná reakcia. Väčšina ľudí, ktorí vystúpili v médiách, poukazujú na prípady, ktoré dosiahli taký stupeň závažnosti, že sú postihnuteľné právne. Buď v trestnej rovine alebo prestupkovej - v našich krajinách by to boli priestupky proti občianskemu spolužitiu - alebo by išlo o porušenie práv v pracovnoprávnych vzťahoch, To sú teda prípady, ktoré by aj u nás boli právne zakázané. Iná vec je, že sa pridali ľudia, nielen ženy, ale aj muži, s osobnými historkami o tom, čo nepríjemné sa im stalo – to je tá lavína #MeToo na sociálnych sieťach. Že im niekto ukázal penis v parku, masturboval pred nimi, alebo sa v električke na nich zozadu natlačil, niečo extrémne vulgárne im zašepkal do ucha. To by možno nemalo právny zákaz, ale takmer zakaždým išlo o verbálne alebo fyzické útoky. Ukazujú na jednu veci, že ženám, ale aj niektorým mužom, sa v súkromí, aj v pracovnom prostredí dejú veci, ktoré ich ponižujú, sú im nepríjemné, znižuje to ich pocit osobného bezpečia alebo z nich robí objekty nejakého sexuálneho potešenia. Preto s kritikou kampane nesúhlasím, aj o týchto prejavoch treba hovoriť. Prečo by vás mal šéf plesnúť po zadku, dávať vulgárne ponuky? Vychádza to z neznalosti toho, čo aj tie mikro útoky znamenajú pre ženy. Aká to je erózia sebadôvery, dôstojnosti, pocitu bezpečnosti. Určite si nemyslím, že by tá kampaň zašla príliš ďaleko.“
Ako vnímate diskusiu o sexuálnom obťažovaní v Česku a na Slovensku?
„V českom priestore sa debata rozbehla, na Slovensku myslím trochu menej. V Česku debata viac prebieha na facebooku a na twitteri, ale nezaregistrovala som, že by sa do nej zapojili osobnosti z filmu, literatúry, politiky, hoci tých príbehov by bolo veľa, a nerozpútala sa teda verejná diskusia. Dôvod je proste ten, že sa to u nás nechápe a reakcie sú strašne negatívne. Dehonestujú ľudí, čo vystúpia, aj celú kampaň, čo ženy odradí. U nás sa ešte neverí ženám.“
Barbara Havelková. Foto - autorka
U nás na Slovensku sa diskusia točila okolo známeho novinára, ktorý je roky známy svojimi poznámkami na adresu žien. Viac to však bolo o tom, či je on správny príklad, lebo sú aj horšie prípady. Ako by mali k téme pristupovať novinári a novinárky, ktorí môžu mať osobnú skúsenosť, zároveň však majú o takýchto prípadoch informovať?
„Na druhú časť otázky je pre mňa ťažké odpovedať – nie som novinárka a nie som si úplne istá aké štandardy sa tu uplatňujú. Príde mi skôr zaujímavá otázka, či majú liberáli a progresívne sily vystúpiť proti človeku z ich okruhu, o ktorom sa toto vie, v situácii, keď je zjavné že „druhá strana“ si nepozametala pred vlastným prahom. Inými slovami – máme byť nároční na seba s vedomím, že sa tým potencionálne oslabíme? Moja odpoveď je, že je potrebné byť principiálny. Aj v prípade, že tento prípad nie je najhorší a iní robia aj horšie veci. Ak obťažovanie dosiahne určitú intenzitu či je opakované, potom by sem ho nemali tolerovať. A tá ťarcha je tu, samozrejme, aj na mužoch, ktorí sú toho svedkami. Oni sú v silnejšej pozícii sa ohradiť, nie sa iba nervózne zasmiať, ale postaviť sa tomu.“
Aký by bol podľa vás dobrý záver kampane #MeToo?
„To je dobrá otázka. Odstúpenie či trestne právne vyšetrovanie pre tých predátorov je to, čo je veľmi dôležité. Z ich strany je tiež dôležití priznanie a ospravedlnenie. Hlavne by to však malo priniesť serióznejšiu diskusiu vo verejnom priestore, čo presne sexuálne obťažovanie znamená a brať vážne jeho obete. Najviac ma sklamalo, že u nás sa to nedeje. Tá kampaň neprispela k tomu, aby sa to zobralo vážne. Možno v niektorých málo periodikách v Česku aj na Slovensku, ale reakcia širšej verejnosti je, že tie ženy sú hysterky, a že to povedie k tomu, že už nebudeme môcť flirtovať.“
Prečítajte si
Ako veľmi je kampaň #MeToo dôležitá pre postavenie žien, pre dodržiavanie ženských práv?
„Myslím si, že je veľmi dôležitá. Ženy v nej vystupuje solidárne, počúvajú sa navzájom, dôležitý je ten pocit, že v tom nie sme samé. U nás sa kampaň dezinterpretuje tak, že Američania sú puritáni, oni nemajú radi sex, ale to nie je o sexe, ale o zneužití moci. O koľko kvalitných, zaujímavých žien sme prišli, lebo ich odradilo, čo zažili, vzdali sa kariéry, lebo mali zlé skúsenosti a získali odstup od mužov. Z pohľadu žien to nie je vôbec o sexe, ale o ponížení, zastrašovaní, manipulácii, zneužití a obmedzovaní ich životov."
Prečítajte si aj Oplzlé narážky novinárov
