„To, že dcéra má nejaké problémy som si uvedomila neskoro,“ hovorí mama v súčasnosti už vyše 30-ročnej dcéry, ktorá sa liečila na anorexiu. Na strednej sa dcére podarilo pribrať, bolo menej času na pohyb, viac učenia, ktoré jej už nešlo tak ľahko ako na základnej škole, vysvetľuje. Nebolo to však podľa nej nič vážne – išlo len o tri kilá. Rozhodla sa preto schudnúť – vynechala chlieb a prílohy na večeru, začala cvičiť. „Podporovala som ju,“ hovorí mama. Všetko išlo dobre, spomína, no potom dostala nejakú črevnú chrípku a rapídne schudla.

Moja dcéra má anorexiu

„Keď som vyzdravela, všetci mi skladali komplimenty ako skvele vyzerám, že mám úžasnú postavu, že som parádne schudla. Obdivovali ma,“ hovorí dcéra. Priznáva, že sa jej obdiv zapáčil. A chcela viac.

 

Foto - pixabay.com

 

„Veľmi rýchlo som zistila, že ak vynechám večeru úplne, idú kilá dole ešte rýchlejšie,“ hovorí. Vo svojom najhoršom období fungovala na jednom banáne a jednom multivitamínovom džúse denne. V izbe cvičila takmer nonstop. To však už pri výške 175 centimetrov, vážila 49 kíl. No spokojná stále nebola.

Vtedy sa o poruchách príjmu potravy veľa nevedelo, vysvetľuje mama. Tiež som z času na čas držala diétu, neprikladala preto tomu dôležitosť. „Raz sme šli na nákupy, bolo mimoriadne teplo a ona si obliekla len tielko, až vtedy som pochopila, že to už nie je v poriadku,“ hovorí. Začala si dcéru viac všímať. Doteraz si vyčíta, že nezasiahla skôr, že nebola všímavejšia. Trápi ju, že si nechcela priznať, že ide o vážnu vec.

„Bola som vtedy už taká unavená, že jediné, čo som za deň zvládla, bola cesta do školy a späť,“ hovorí dcéra. Mame vtedy povedala pravdu. Najprv to skúšali riešiť samé. „Už som však nedokázala len tak začať jesť, hoci som v podstate veľmi chcela, nešlo to, “ hovorí dcéra. A tak klamala, že jedla, vyhýbala sa rozhovorom. Pomohla jej až terapia pod vedením psychoteraputky.

„Teraz mám pravidelný režim, presné časy kedy jem, nie je to dokonalé, ale funguje to,“ hovorí dcéra. Doteraz si dáva pozor, aby jedlo nevynechala a nepadla opäť do problémov. Najviac jej pomohlo narodenie dcérky, nechcela, aby ju jej dieťa videlo diétovať.

 

Foto - TASR

 

Poruchy príjmu potravy spustí aj nešťastný komentár

Poruchy príjmu potravy (PPP) sú najrozšírenejšie medzi adolescentkami a mladými ženami do 25 rokov, vysvetľuje psychiatrička Genovéva Almássyová. Dievčatá sú podľa nej ohrozené asi desaťkrát viac ako chlapci.

Najkrehkejšie obdobie je obdobie puberty a dospievania, keď sa postava dievčaťa mení na ženskejšiu. „Najčastejšie je to v záťaži, kedy naraz stúpajú nároky – prechod na strednú školu, maturitný ročník a podobne, v kombinácii s kritickými odozvami okolia na vzhľad dievčaťa,“ hovorí Almássyová. Tiež môže ísť o tlak pri športe či tanci, kde výkon závisí od hmotnosti či telesnej konštitúcie, dodáva. Niekedy však nemá porucha zrejmý spúšťač, upozorňuje.

Hoci štatisticky sú najviac ohrozené dievčatá v tínedžerskom veku, neznamená to, že anorexiou alebo bulímiou nemôže trpieť dospelá žena, vysvetľuje Pavlína Hubová, ktorá sa problematike anorexie a vplyvu médií venovala vo svojej diplomovej práci. Je to však podľa nej zriedkavejšie. Spúšťačom môže byť aj nevinná poznámka o vzhľade, nízke sebavedomie, neúspech v práci či partnerskom živote. Častokrát ide aj o snahu ovládať svoj život, myslí si.

 

Začiatkom tohto roka pobúrila v Dánsku fotografia 16-ročnej modelky Lululeiky Ravn Liep v módnom magazíne Cover. Fotku zdieľal web Reddit.com, čo vyvolala búrlivú diskusiu – ľudia mali pocit, že fotky propagujú anorexiu. Nakoniec sa za fotky sa verejne ospravedlnila šéfredaktorka aj modelingová agentúra. K fotke sa dokonca vyjadroval aj dánsky minister pre daňové záležitosti Benny Englebrecht. „Domnieval som sa, že módny priemysel pochopil, že anorexia je problémom , ktorý je treba brať vážne,“ povedal. Foto – Reddit.com

 

Indikátorom sú spoločné večere

Almássyová odporúča všímať si ako sa dieťa stravuje, či sa zámerne s jedlom neskrýva, neodchádza jesť do svojej izby, nezačína vyčleňovať viac a viac jedál ako nezdravých, nezaoberá sa nadmerne témou chudnutia. „Preto je výhoda, ak rodina zvykne aspoň občas jedávať spolu,“ hovorí. Telesným príznakom je podľa nej rapídne chudnutie, stavy na odpadnutie, únava či časté vracanie. Varovným signálom sú aj zmeny v povahe ako podráždenosť, výbušnosť, nervozita, sklon k sociálnej izolácii, k depresii, k úzkostiam, dodáva.

Upozorňuje však, že väčšina mladých dievčat nejakú diétu vyskúša, no nemusí to byť hneď príznakom niektorej z porúch stravovania. „Človek, ktorý iba drží diétu a chce optimalizovať svoju hmotnosť, o tom predovšetkým dokáže voľne rozprávať,“ hovorí. Ak sa zo stravovania stáva tabu, ukazuje to na rozbeh problému, dodáva.

Faktory, ktoré ukážu, že niečo nie je v poriadku sú jednoduché, no nie vždy sa dajú vysledovať, upozorňuje Hubová. „Jedinec s poruchou príjmu potravy je vynaliezavý a dokáže svoje okolie veľmi dlho klamať,“ hovorí.

 

Základné faktory, ktoré si treba všímať:

  • odmietanie jedla: najčastejšie skrytou formou, teda vyhadzovanie či schovávanie, alebo výhovorky – už som jedla, nemám chuť, nie som hladná,

  • únava, spavosť,

  • časté rozprávanie o jedle, zavádzanie,

  • skrývanie tela do volnejšieho oblečenia – zvyčajne až pri veľkom úbytku váhy,

  • častejšie konflikty, vzťahovačnosť,

  • pravidelné až striktné cvičenie,

  • strata záujmu o obľúbené činnosti,

  • strata záujmu o sociálne kontakty,

  • strata menštruácie,

  • opovrhnutie ľuďmi, ktorí sa normálne stravujú,

  • pri bulímii je to prejedanie nasledované výčitkami svedomia, ktoré končí vyvolaným zvracaním,

  • časté odchody na záchod aj počas jedla,

  • pobledlosť, výrazná únava, nezáujem.

Zdroj: Pavlína Hubová

 

Na snímke z 20.novembra 1995 princezná Diana počúva otázky počas predtáčaného interview v programe BBC Panorama. Diana sa v ňom vyznáva zo svojich manželských a zdravotných problémov. Tichým hlasom , sa priznala, že si nesmierne praje, aby jej manželstvo s princom Charlesom fungovalo. Problémy s tlakom médií a manželovou neverou u nej viedli k bulímii. Princezná Diana, jedna z najobľúbenejších členiek britskej kráľovskej rodiny, zahynula pri autonehode spolu s jej novým priateľom Dodim Al Fayedom počas výletu v Paríži v roku 1997, dva mesiace po jej 36. narodeninách. Foto - TASR

 

Naučiť sa opäť jesť

Ak máte pocit, že vaša dcéra má takýto problém Almássyová radí pristupovať so záujmom a podporou, nie s obavami. Pýtajte sa, ako sa jej žije, aké má radosti a aké trápenia, radí. „Môžete vyjadriť svoju starosť o ňu, ale najskôr bez nátlaku, tak aby bolo zrejmé, že ju ľúbite a záleží vám na nej,“ hovorí. Tému odporúča otvárať opakovane, citlivo, znovu a znovu, kým dcéra nepochopí, že je naozaj na nej niečo vidieť čo sa okoliu javí nezdravé. Vyhnúť sa podľa nej treba vydieraniu, obviňovaniu či výčitkám.

„V začiatku ťažkostí je vždy dobre skúsiť liečbu doma, optimálne po porade s psychológom alebo psychiatrom, ktorý poskytne základné informácie o liečebnom stravovacom režime,“ hovorí. Základom liečby je pravidelné stravovanie v šiestich jedlách počas dňa, kedy celkový energetický príjem zhruba pokrýva energetický výdaj, vysvetľuje. A tiež primerané množstvo pohybových aktivít. Cieľom je naučiť sa trvale udržateľnej životospráve, pri ktorej nebude hmotnosť kolísať príliš nízko ani príliš vysoko. „Ak máte pocit, že je to mimo vašich síl, vyhľadajte pomoc psychológa alebo psychiatra,“ hovorí. Dlhšie prebiehajúce problémy so závažným poklesom hmotnosti alebo častým zvracaním je lepšie liečiť v nemocnici ako doma, radí.

 

Poruchy príjmu potravy - Štatistiky:

V populácii žien sa výskyt poruchy potravy pohybuje od šesť do 10 percent (ide o mladé ženy do 30 rokov), medzi mužmi je to 0,6 až jedno percento prípadov.

Prvé príznaky sa objavujú najčastejšie vo veku 14 – 15 alebo 17 – 18 rokov.

Obrátiť sa môžete na psychológa alebo ambulantného psychiatra. V ambulantných podmienkach si overte, či psychológ ku ktorému idete, má skúsenosť s liečbou PPP.

Pre pacientov pod 18 rokov je možnosť liečby na Klinike detskej psychiatrie na Kramároch v Bratislave.

Špecializovaná liečba v nemocnici je možná na Psychosomatickej klinike v Pezinku.

Kontakty na mnohých psychológov a psychoterapeutov z celého Slovenska nájdete napríklad na stránke psyche.sk, kde možno hľadať podľa regiónov, niektorí odborníci tam aj uvádzajú, s ktorými diagnózami pracujú.

Zdroj: Genovéva Almássyová

 

Od roku 2012 platí v Izraeli zákon, ktorý zakazuje vychudnutým modelkám objavovať sa v miestnych reklamách. Zákon tiež vyžaduje, aby tlač a ostatné publikácie oznamovali, keď použijú upravené fotografie ľudí vyvolávajúce dojem, že sú chudší, než v skutočnosti. Ide zrejme o prvý prípad, keď nejaká vláda využíva legislatívu zameranú na módny priemysel, ktorý je obviňovaný, že idealizovaním extrémnej chudosti navádza ľudí na stravovacie poruchy. Príliš chudú modelky na módnych prehliadkach zakázalo aj Španielsko, Taliansko a naposledy Francúzsko. Za modelku s indexom telesnej hmotnosti nižším ako 18 hrozí pokuta 75-tisíc eur, či polroka väzenia. Foto - TASR

 

Prištíhle ženy v médiách

V dnešnej dobe mladí ľudia veľmi skoro získajú dojem, že vzhľad je najdôležitejším faktorom pri posudzovaní kvality človeka, upozorňuje Hubová. Vidí za tým reklamné kampane na biele zuby, husté vlasy, bezchybnú pleť a správne proporcie, ktorými sme bombardovaní. „Mladé dievčatá tak veľmi ľahko stratia súdnosť a prehľad o tom, čo je zdravo vyzerajúce telo, keď sú masírované fotkami modeliek s váhou 12-ročných detí,“ hovorí.

V dotazníkovom prieskume sa zamerala na dievčatá vo veku od 14 až 15 rokov zo základných škôl, osemročných gymnázií a športových škôl. Zisťovala ich postoje k ideálu krásy prezentovanému v médiách, či sa už niekedy pokúšali schudnúť a či cítia tlak byť chudšie.

Zistila, že súčasný – veľmi štíhly, ideál krásy prezentovaný v médiách neoslovuje len dievčatá zo športových škôl. Bohužiaľ prieskum ukázal, že väčšina dievčat je nespokojná so svojím telom. Cítia aj tlak byť chudšie. Väčšina z nich sa o to už aj pokúsila.

So závažným prípadom sa počas prieskumu nestretla, no vo svojom okolí pozná aj dievčatá, ktoré majú niektoré zo znakov poruchy prijímania potravy. „Je však veľmi pravdepodobné, že sa na tieto prejavy veľmi sústreďujem a som nadmieru podozrievavá,“ priznáva. Táto problematika ju tak desí, že ju ťažko dostáva z hlavy.