|
Syn mal 2 roky a 8 mesiacov, keď sme ho dali na tri dni v týždni do jaslí. Mal obdobie, keď dokázal do piatich minút vyplieniť detské ihrisko. Vybrali sme jasle najbližšie k nášmu bytu – vzdialené doslova sto metrov. S nástupom do jaslí nemal syn nijaký problém, s radosťou tam išiel a s radosťou a výskotom sa na nás rodičov vrhol, keď sme poňho prišli. Do dvoch týždňov sa dokázal zahrať bez akýchkoľvek problémov s inými deťmi, čo dovtedy nebolo možné. Plakal iba dvakrát – raz, keď mi volali z jaslí, že ho bolia nohy a navštívili sme lekárku a potom po chorobe, keď šiel opäť do jaslí. Zostala som tam s ním pol hodiny a všetko bolo v poriadku. Bola to polhodina, ktorá ma presvedčila, že mentálne už do jaslí nepatrí.
Po dva a pol mesiaci v jasliach sme hľadali škôlku. Dostala som výbornú radu, aby som si spravila prieskum cez internetové stránky a na základe odporúčania škôlok, spísala si, čo od škôlky očakávam, a potom šla spolu so synom na návštevu priamo do škôlky a dala si všetko vysvetliť a pozrela si priestory. Dôležité bolo tiež porozprávať sa so synom o každej navštívenej škôlke a spýtať sa ho, čo sa mu páčilo. Poslúchla som, no tentoraz sme už nehľadali škôlku blízko bydliska, ale blízko našej práce.
Prečo? Uvedomili sme si, že tým, že dieťa bude chodiť do škôlky síce blízko bydliska, no ďaleko od našej práce, budeme znevýhodnení. Budeme musieť chodiť skôr z práce, lebo aj cesta zaberie nejaký čas. A práve čas, ktorý strávime cestou z práce do škôlky, budeme sami a radšej by sme ho mohli využiť na rozhovor s dieťaťom. Čas, keď si my rodičia individuálne a niekedy aj spoločne vytvárame s dieťaťom väzbu, vzťah. Druhý dôvod bol, že keby dieťa ochorelo, budeme pri ňom skôr. A tretí zasa ten, že všetky krúžky boli bližšie k škôlke/práci ako k bydlisku. Lokalitu sme mali zdôvodnenú.
Cez internet som našla čo najviac škôlok v nami preferovanej lokalite, preštudovala si ich stránky a tri z nich som sa rozhodla navštíviť. Synovi som oznámila, že pôjdeme preňho hľadať vhodnú škôlku a poprosila som ho, aby mi s výberom pomohol tak, že mi porozpráva, čo sa mu tam páčilo. Prvú sme navštívili škôlku najbližšie k manželovej práci – cez ulicu. Vybrali sme sa tam celá rodina. Pani riaditeľka si na daný termín dohodla stretnutie s viacerými rodičmi. Ukázala nám priestory škôlky, povedala, ako prebieha celý deň v škôlke, vysvetlila, čo je jej cieľom, odpovedala na naše otázky a zvládla ich výborne. Hneď ako syn zbadal autíčkový koberec, začal sa hrať.
Nevedeli sme ho zo škôlky dostať. Pani riaditeľka na nás veľmi zapôsobila, páčilo sa nám, že ide o malotriednu škôlku, kde učí aj samotná pani riaditeľka. Ocenili sme triedu so zmiešaným vekom detí, telocvičňu, náplň dňa. Spýtali sme sa syna, či sa mu škôlka páčila. Povedal, že chce chodiť do tejto, nie do inej. Bolo rozhodnuté. Je v nej šťastný. Stále rád chodí do škôlky a popoludní sa na nás hádže s úsmevom. O škôlke hovorí čoraz viac.
Máme dokonca aj škôlkový rituál. Každé ráno sa v škôlke spýta, čo bude jesť, tak mu prečítame, čo dobré ho na desiatu, obed a olovrant čaká. Vybozkávame sa, zamávame mu a už len počujeme hlasné „ahojte“, keď zdraví celú triedu. Popoludní si my rodičia prečítame, čo v ten deň deti robili, akej aktivite sa venovali, pozrieme si ich výtvarné práce a naštudujeme si, ako sa deti k problematike dňa vyjadrili. Cestou domov mi syn v aute rozpráva, čo jedol, aký mali odkaz – ranný škôlkový rituál –, kde si povedia, čo v ten deň budú robiť, a aký je deň v týždni a dátum v slovenskom a anglickom jazyku. Pýtame sa ho, s kým sa hral, či spal, čo sa mu dnes v škôlke páčilo. Niekedy, keď sa ho ešte v škôlke spýtam, ako prebiehal deň, povie mi, že o tom sa porozprávame v aute cestou domov. Vtedy si poviem, že sme urobili dobre, keď sme sa rozhodli pre škôlku blízko práce, pretože máme k dispozícii o niekoľko minút viac času stráveného so synom. Syn rád hovorí o škôlke aj iným, keď sa ho spýtajú. Veľmi sa mu páči aj názov škôlky.
Každý deň v škôlke sa odzrkadľuje na našom synovi veľkým pokrokom v rôznych oblastiach. Kvalitná škôlka je výborný štart do procesu profesionálneho vzdelávania dieťaťa.
Prečítajte si aj Pán doktor, nafúknite tú rukavicu, prosím!
