|
Nebola som si istá, či to zvládnem. Doma som siíce musela upratovať od detstva, ale tento raz to malo byť iné – mala som upratovať za peniaze. A to nie za hocijaké, ale za marky! Bola som totiž na návšteve u môjho bratranca v Nemecku, ktorý z Poľska utiekol ešte za čias socializmu. Cestovala som za ním a jeho rodinou na začiatku 90. rokov na prázdniny a takmer všetko bolo pre mňa nové. Na mieste som sa dozvedela, že si môžem aj zarobiť. Jasné, prečo nie? Aj keď som mala trému: či všetko po nemecky pochopím, či úroveň môjho upratovania bude vyhovovať. No a, samozrejme, nechcela som urobiť hanbu bratrancovi, keďže som mala upratovať u jeho známej.
Nakoniec všetko dobre dopadlo, pani bola veľmi sympatická, hovorila na mňa pomaly a potom, pri výplate, ma vždy pochválila.
Predpokladám, že je nás dosť, ktorí sme túto prácu skúsili a vieme sa vžiť do pocitov upratovačiek. Určite poznáte ľudí, ktorí sa upratovaním živia doma alebo v zahraničí. Veď stále je dosť Poliek, či Sloveniek, ktoré cestujú za prácou. Niektoré začínajú upratovaním, sú aj také, ktoré si inú prácu ani nenájdu.
Často ich podceňujeme, lebo veď na túto prácu človek nepotrebuje žiadnu školu. Ale je to naozaj tak? Samotná práca je tou školou života.
Veď k nej určite potrebujete silné zdravie. Chrbtica si to odnesie, keď upratujete niekoľko hodín sklonení nad mopom, či vysávačom. Alebo, keď umývate dlážku na kolenách.
Potrebujete aj silný žalúdok, veď pod posteľou môžete nájsť rôzne poklady. „To by ste mali vidieť, ako vyzerali izby napríklad po silvestrovskej noci!,“ hovorí Jana, ktorá istý čas upratovala v jednom zo slovenských hotelov. Kondómy, prázdne fľaše, hygienické vložky a rozhádzané matrace!
Samozrejme, mali by ste byť taktní, lebo majitelia domácnosti, keď sa vracajú domov, dávajú dole nielen pracovné saká, ale aj „masky“, ktoré v práci povinne nosia. Od vás sa očakáva, že si takúto tvár bez mejkapu nezapamätáte.
A trpezlivosť? Určite! Tú potrebujete, keď vám stále niekto stojí za chrbtom a kontroluje vás, či dobre upratujete a či šetrne narábate s čistiacimi prostriedkami a ešte zdôrazňuje, aké sú tie prostriedky drahé!
Mali by ste byť veľkorysí voči malicherným dámam, ktoré, keď sa blíži fajront, vám vždy nájdu ešte jednu úlohu. Trebárs trhanie buriny, ktoré oni odhadujú na posledných 5 minúť vašej práce, no v skutočnosti to trvá ďalšiu pol hodinu.
No ale určite sa vám odplatia veľkorysosťou. Veď ste predsa aj kvázi členom domácnosti, tak sa s vami podelia s tým najlepším, čo doma majú. „Pred nedávnom som išla domov nabalená značkovými voňavkami, pretože domáca zistila, že je alergik, tak sa ich chcela zbaviť“ popisuje Janka. Inokedy jej povedala, že jej niečo kúpila. „Bola som v rozpakoch – blížili sa Vianoce a ja som pre ňu darček nenachystala,“ spomína. Ale rýchlo sa jej uľavilo, keď zistila, o čo ide – domáca jej kúpila nový mop, ktorý jej mal uľahčiť prácu v tej domácnosti.
Jasné, môžete namietať, že nie každý, kto upratovačku zamestná ňou opovrhuje, tak ako nie každá upratovačka si váži svoju prácu a vykonáva ju najlepšie ako vie. Sama poznám dosť takých, čo to flákajú a tvária sa, že si špinu vôbec nevšimli. Tak ako má každá minca rub a líc, tak aj na prácu upratovačiek a ich zamestnávateľov či zamestnávateliek sa dá pozerať z rôzneho uhla pohľadu. No stále sa mi zdá, že u nás prevláda mýtus upratovačky ako menejcenného človeka. To, ako sa k nej správame ukáže, akí sme. Istá Polka, ktorá sa živila upratovaním nemeckých domácnosti, napísala pred pár rokmi knihu, ktorá sa stala bestsellerom. Možno preto, že odhalila nielen to, čo nachádzala počas upratovania pod nemeckými posteľami, ale predovšetkým odhalila inú tvár Nemcov. Upratovačka je trochu ako lakmusový papierik ľudských pováh. A svoje experimenty robí príkladne – v gumených rukaviciach.
Prečítajte si aj Už žiadne lustre, sedačky, či záchodové pavúky!
