Keď ma nedávno navštívila suseda, až po čase som si všimla, že je nejaká zmenená. Mala niečo iné v tvári. Pochválila som ju, že pekne vyzerá. Svedčalo jej to. Má vyše šesťdesiat rokov a stále je to atraktívna žena s tou správnou energiou. Takmer dvadsať rokov je vdova. Deti z domu už odišli, vnúčatá ešte nemá, užíva si život. Okrem toho, že tvrdo pracuje, z času na čas sa rozhodne vycestovať so skupinou známych do termálnych kúpeľov, či na nejakú zábavu. A tak to má byť. Prečo by si mala odopierať spoločenský život, keď ju to baví?

„Dala som si spraviť permanentný make-up,“ zrazu prehlási. Pozriem sa na ňu ešte raz a teraz mi do zapne – áno, má zvýraznené obočie a to ju robí krajšou. „A vieš koľko to stálo?“ opýta sa ma nesmelo. No nevedela som a ani som to neuhádla. Asi som mala predstavu, že tento kozmetický zákrok je lacnejší. Suseda posmutnela a skonštatovala, že asi to nemala robiť.

Nerozumela som jej výčitkám svedomia. Až potom vysvitlo, že keď sa neveste priznala, že investovala do seba, tak na ňu nakričala, vraj načo míňa toľko peňazí, že sa asi zbláznila. A hneď jej vymenovala iné investície, ktoré si – podľa nevesty – zaslúžia peniaze. Išlo najmä o investície do domácnosti mojej susedy, ale na záver sa šesťdesiatnička dozvedela, že skôr, ako si zaplatila permanentný make-up, mala sa dobre pozrieť do zrkadla, že jej padajú viečka. Čiže v podstate jej milovaná nevesta povedala, že zbytočne investovala do seba, lebo aj tak jej to nepomôže.

Také niečo vie povzbudiť, že? A to ma vytočilo. Akým právom si niekto dovoľuje urážať iných? Nerozumela som, ako niekto môže zasahovať do života niekoho iného a kritizovať ho za to, na čo míňa peniaze. Svoje peniaze! Veď moja suseda si zarába sama na seba. A že chce dobre vyzerať? Je na tom niečo zlé? Nevhodné? Dokedy sa patrí dobré vyzerať? Do štyridsať? Alebo do šesťdesiat? A prečo nie do osemdesiat? A možno už v 28. sa to nepatrí!  Kto to určuje? A akým právom?

 

 

Keď suseda odišla, rozmýšľala som o tom, aké je ľahké zahnať ženu do kúta. Stačí stlačiť ten správny gombík s názvom výčitky svedomia. Na moju susedu zabrali argumenty, že minula na seba príliš veľa peňazí, a to znamená – podľa jej nevesty – že je rozšafná egoistka. Navyše, pod vplyvom nevesty začala kvázi logicky uvažovať, na čo jej to bolo, veď aj tak ma už bližšie k hrobu. A že to, čo urobila, je zbytočnosť, lebo aj tak nezakryje svoj vek. No ešteže nevesta nevytiahla na ňu argument s hladujúcimi deťmi v Etiópii!

Manéver zahnania žien do kúta funguje takmer stále. Aj pri vážnych veciach. Veď sa pozrite na ženy, ktoré boli znásilnené. Stačí ich zahnať do kúta jednoduchým spôsobom – povedať im, že si za to môžu samy, veď sa nemali tak obliekať a provokovať. Príkladov je množstvo!

Poviem vám, že keď ma o dva týždne opäť navštívila suseda, ešte raz som ju pochválila, ako dobré vyzerá. A zdôraznila som jej, že má absolútne právo starať sa o seba a nikomu sa pre to nemusí spovedať.

Možno existuje spôsob, ako by ženy mohli vyliezť z toho hnusného kúta. Stačí, že si budeme navzájom pri tom pomáhať. Myslím, že sa mi práve podarilo aspoň jednu ženu z toho kúta dostať von.

 

 

Prečítajte si aj Nežná vôňa perníčkov a... slobody