|
Autobus, mestská hromadná doprava, sedím a cestujem z práce, predo mnou dve asi 15-ročné dievčatá, nohy rozložené, sedia ako v krčme, slovník vyberavý, až vyberaný, neviem, ktoré slovo mám vybrať skôr na prvé miesto najhorších vulgarizmov...A ja čumím. Doslova. Pri takýchto slečnách mi vždy napadne otázka: Kde nájdem dámy, prosím? Teda, lepšie povedané: Kam sa preboha podeli?
Dievčatá vystúpia, prvé, čo spravia, zapália cigaretu. To by ešte bolo prijateľné. Nie pre ich vek, ale úprimne, každá sme robili v ich veku niečo, čo sme nemali.. Prejavy etiky nikde. Veď sú v puberte. Odpúšťam im. A v kútiku duše dúfam, že ich to prejde a o pár rokov z nich budú mladé elegantné dámy. Vážne dúfam.
O pár zastávok ďalej nastúpia vysokoškoláčky. Pekne nahodené, usmiate, človek by si povedal: Tu je elegancia. Pokým neotvoria ústa. Je to kruté, ale je to tak. Ženy strácajú ženskosť a spôsoby. A tým aj svoju pravú hodnotu.
Neviem, čo sa to s dnešnou dobou deje. Jasné, chceme mať rodovú rovnoprávnosť. Chceme byť brané vážne. Sme nezávislé, sme samostatné, študované...ale nevieme sa správať. Je dobré byť svojskou, ale prečo sa toľké ženy snažia priblížiť mužom až tak, že zabíjajú v sebe všetko ženské?
Keď sa zahľadím na ženy predchádzajúcich desaťročí, vidím hmatateľnú inteligenciu, eleganciu, znalosti slušného správania...proste vedela by som nájsť dámy.. Elegantné... Ženské... Prečo nie sme schopní vychovať ženskosť v našich dievčatách aj dnes? Nezabíjajme ju v sebe, prosím. Je to presne to výnimočné, čo nás odlišuje od mužov. Môžeme byť sebaisté, ale nezabudnime byť láskavé. Buďme cieľavedomé, ale nebuďme naivné. Zachovávame si eleganciu, trebárs aj mierne vulgárnu, ale nebuďme nasilu vulgárne. Buďme viac prirodzené. Neničme v sebe to, čo nás robí ženami. Našu prirodzenú ženskosť. A budujme ju aj v našich deťoch. Nie je to len o obliekaní. Je to hlavne o správaní a vyžarovaní. Sme ženy.
Prečítajte si aj Som žena a hrabe mi z toho: Časť prvá, negatívna (Pretože tá pozitívna bude o dosť lepšia)
