|
Hovorí sa, že v politike je málo žien. Platí to pre Slovensko, kde som sa narodila, aj pre Izrael, kde už dlho žijem. Aj ja si to myslím, hoci nemám pocit, že nedostatok žien vo funkciách by mali riešiť nejaké kvóty alebo pozitívna diskriminácia. To si ženy nezaslúžia. Ale nie o tom som chcela.
V Izraeli boli nedávno voľby a do politiky aj funkcií sa predsa len niekoľko žien dostalo. Aj mladých s malými deťmi. Viaceré sú veľmi vzdelané, atraktívne, ambiciózne a určite by sa veľmi dobre uplatnili aj mimo politiky, ktorá sa (nielen) tu nepovažuje za práve poctivé “remeslo”.
Mala by som sa zrejme potešiť, čakať, že tieto ženy začnú trochu viac presadzovať témy, čo sa dotýkajú žien a ich detí, vdov a ich smiešne malých dôchodkov, že začnú hovoriť o tom, v ako stave túto krajinu zanecháme našim deťom, čo urobíme s tým, že v niektorých sektoroch našej spoločnosti žijú ženy ako v stredoveku a napriek tomu, že by aj chceli, sa z toho nemôžu vymaniť.
Zatiaľ som nič také nepočula. Naopak. Nové izraelské političky sú radikálnejšie, tvrdšie, ukričanejšie ako ich mužskí kolegovia. Prejavujú málo empatie, súcitu a v zásade aj vízií. Dalo by sa špekulovať, že možno práve preto sa im podarilo vyškriabať sa po straníckych rebríkoch na zvoliteľné miesta v parlamente, zabetónovať si pozície vo vláde. Môžeme tiež povedať, že ich zvolili v slobodných voľbách aj voličky a že je to teda v poriadku, lebo aj politický trh je o dopyte a ponuke.
Iste. Problém asi ale bude v tom, že akosi prirodzene očakávame, že ženy budú iné ako muži, že do politiky vnesú iný rozmer aj komunikačný štýl. Asi by sme sa od takého vnímania mali oslobodiť, lebo prináša len sklamanie. Lebo aj pohľad do histórie hovorí, že to ako politik vedel narábať s mocou, ktorú dostal od občanov, takmer neovplyvňovalo to, aké mal pohlavie.
