|
Sú to dve výborné správy pre Slovensko: Tá prvá je, že podnikateľ a majiteľ rodinnej potravinárskej firmy Ján Lunter podľa doterajších výsledkov vyhral a stane sa banskobystrickým županom. Voľby vyhral s takým náskokom, že ho nikto nemôže spochybniť.
Druhá skvelá správa je, že Mariána Kotlebu porazil pri nadpriemernej voličskej účasti v župných voľbách, ktoré málokedy prilákajú viac ako 20 percent voličov a voličiek. Marián Kotleba teda v župných voľbách zmobilizoval voličov – ale proti sebe.
Keď kotlebovci v marci minulého roka vstúpili prvý raz do slovenského parlamentu, písali sme na Ženách v meste, že je to aj dobre. Že nám možno práve Marián Kotleba pripomenie, čo je zodpovedná politika, aké hodnoty v nej chceme mať zastúpené a kto ich má za nás presadzovať.
Verím, že Kotleba neprehral len preto, že celé Slovensko opakovalo, že vyhrať nesmie. Verím, že prehral, lebo v politike nezastupuje ľudí, ale len seba a svojich verných, a neprináša žiadne riešenia, ale len problémy. A jeho názory sú na Slovensku neprijateľné.
Tretia skvelá správa župných volieb je, že máme na Slovensku prvú županku. Žilinský samosprávny kraj bude viesť Erika Jurínová, ktorá vyhrala s veľkým náskokom. Na predsedov samosprávnych krajov bolo z približne 90 kandidátov len osem žien. Ani jedna žena nekandidovala v Trnavskom a Prešovskom kraji, najviac – tri, ich kandidovalo v Trenčianskom kraji. Ženy stále chýbajú v celoslovenskej i v regionálnej politike a chýbajú tam. Typy politikov ako Kotleba a tvrdý štýl vládnutia ich od politiky iba odrádzajú a bez žien sa konfrontačný tón politiky ani meniť nebude.
Voľby sú vyhrané, ale záujem o politku treba pestovať ďalej. Kotlebovci a im podobní prichádzajú na politickú scénu vtedy, keď ľudia prestávajú veriť, že politika a politici riešia ich problémy.
