Bohužiaľ, je to tak. Doba sa zmenila. Byť verná/verný už nie je in. Keď idem po ulici a vidím rôzne páry, myšlienky mi blúdia. Odrazu si neviem spomenúť - veď oni neboli spolu, ona mala iného manžela či priateľa, on mal inú ženu, to je ich vlastné dieťa? No, poviem vám, čistý chaos. Pomiešané manželstvá, partnerstvá, poniektoré už aj zopárkrát. Deti – spolužiaci - kamaráti sa stávajú nevlastnými súrodencami. Hlavne v malých mestách je to také čudné, okaté.
Mnoho stroskotaných manželstiev za posledné roky vďačí práve nevere. Deti odrastú. Po rokoch si konečne môžeme užívať sladký bezstarostný manželský život a... bum! Koniec. Najhoršie na tom je, že o nevere sa manžel/manželka dozvie zvyčajne medzi poslednými. Pod lampou je najväčšia tma. Potom konáme neuvážene. Pálime mosty. Zahodíme za hlavu, čo sme roky budovali. Na čom nám záležalo. Čo bolo pre nás najdôležitejšie. Mnohokrát sa našimi „náhradami“ stávajú najlepšie priateľky, rodinní známi. Pre deti naozaj výborný príklad. Príklad do života. Keď vidia pusinkovať sa ocina so susedkou, alebo maminu s otcom najlepšej kamarátky. Až to je katastrofálne.
Každý vzťah prechádza rôznymi etapami. Hlavne po dlhých rokoch začína byť fádny, okukaný a stagnuje. Priemerná dĺžka manželstva je pätnásť rokov. Jeden „pubertiak“. Chýba vzrušenie, obdiv. Chceme viac. Viac lásky. Viac pozornosti. Musíme to však vedieť aj dať. Niekedy stačí len trošku nakopnúť. Alebo „kopnúť“ niekoho, aby sa zobudil?! Keď nám niečo na partnerovi vadí, prečo to nepovieme? Keď chceme aby bola manželka viac sexi, tak je kúpme niečo sexi. Keď chceme aby muž trošku zhodil, tak s ním začnime chodiť napr. do posilky, na prechádzky. Ak chceme aby tá naša žienka urobila niečo so svojim vzhľadom tak jej kúpme nejaký darčekový poukaz ku kaderníčke alebo kozmetičke. Lebo vieme, niekedy to povedať priamo sa nepočúva dobre. Musíme ísť na to trošku rafinovane.
My ženy zväčša zabúdame na seba. Doma musí byť všetko tip-top, navarené, upratané, detičky ako zo škatulky. Keď ideme z práce musíme všetko stihnúť, všetko vybaviť, aby mali doma všetci pohodu. Potom sme už unavené, máme toho dosť. Milé dámy. Niečo vám poviem. My musíme byť žiadané! My nie sme slúžky! Potom sme podráždené a ten pokoj, pohodičku dá nášmu partnerovi iná (nie je to pravidlo, ale väčšinou to končí tak). Dobre vieme že sladkými rečičkami sa dá dosiahnuť veľa. Dobre sa počúvajú. Masírujú nám naše ego. To nám lahodí. Zažívame pocit, akí sme úžasní a dokonalí. A na to náš partner niekedy zabúda. Dvaja dospeláci-rodičia by mali tráviť viac času spolu. Ísť niekam sami na dovolenku, pobyt, hoci aj na záhradku. Iba vo dvojici. Iba oni. Aby si toho druhého začali viac všímať, aby sa viac rozprávali. Pustili do ich vzťahu trošku vzrušenia a pripomenuli si, prečo sa do seba zaľúbili. Deti to prepáčia. Určite. Veď oni chcú milujúcich a spokojných rodičov. A hlavne aby boli spolu. Aby boli rodina.
Jedno si fakt neviem predstaviť. Ako to bude v našej spoločnosti vyzerať o pár rokov. Keď sa podporujú muži, ktorí majú veľa detí s mnohými ženami. Keď žena podvádza svojho manžela, s ktorým má syna. Pardón. Ten syn nie je jeho, len manžel o tom nevie. A nikto nemá odvahu mu to povedať. A mnoho iných prípadov. Veď je to fakt choré. Ale spoločnosť to prijíma a my sa tvárime že je to v poriadku, že normálne a prirodzené. Mať milenku - milenca, aby sme ukázali akí sme žiadaní?! Ďakujem neprosím. Ja budem radšej verná. Aj keď to nie je in.
.
Prečítajte si aj
