Každá olympiáda rieši nejaký problém – buď sa mešká so stavbami, sú problémy s dopravou alebo s bezpečnosťou alebo s politickou situáciou. Rio akoby bojovalo s niekoľkými problémami naraz. Vy ste v pozícii šéfky marketingu SOV absolvovali už niekoľko olympiád. Je olympiáda v Riu najproblematickejšia?
„Pre nás je najproblematickejšia vždy tá olympiáda, ktorú práve riešime, pripravujeme, ale len čo sa začne otvárací ceremoniál, na všetko sa zabudne, lebo je to také krásne a emotívne. V tom okamihu sa začína od nuly a sústredíme sa len na to, aby mal olympijský tím všetko, čo potrebuje a mohli sme sa vrátiť šťastne domov aj s medailami.“
Museli ste doteraz zohľadňovať pri plánovaní také nebezpečenstvo ako je vírus Zika v Brazílii, ktorý preriedil počty športovcov a účasť zvažujú i reportéri?
„Čo sa týka vírusu Zika, v našom tíme žiadne ohlasy od športovcov, že by nešli reprezentovať krajinu neboli, čo si na našich športovcoch nesmierne vážim. Nikto neriešil Ziku v tom, že by na olympiádu nešiel, ale je to problém a nemôžeme ho zľahčovať. Všetci športovci dostali informácie, ako sa majú správať, čomu sa vyhnúť, ako sa chrániť, v Olympijskej dedine sú na oknách namontované sieťky a pod. Športovci sa však počas olympiády pohybujú v prostredí, kde by to nemal byť problém.“
S kladivárom Marcelom Lomnickým.
Ako Brazília zabezpečí športovcom bezpečnosť? Od krádeží po terorizmus...
„Verím, že organizátori sa postarajú o celkovú bezpečnosť návštevníkov a športovcov. Rio je prezentované ako nebezpečné mesto, ale osobne som počas niekoľkých pracovných návštev nemala pocit ohrozenia a nebezpečenstva. Práve naopak, Rio má neskutočnú atmosféru, ktorá bude ešte znásobená oslavou športu. Myslím si, že najmä vďaka tej atmosfére bude Rio nezabudnuteľnou olympiádou.“
Časť našej výpravy odletela v nedeľu, mali naši športovci obavy z Ria? Objavili sa sťažnosti na pripravenosť zariadení. Máte aj vy také ohlasy z časti výpravy, ktorá je už na mieste?
„Trochu si sťažovali aj Slováci, ale oficiálne otvorenie olympiády je 5. augusta pre celý svet, a to, že tam už teraz sú nejakí športovci, znamená, že musia počítať s istými nedokonalosťami, ktoré sa ešte dolaďujú. Určite však 5. augusta bude všetko pripravené a nachystané. Až vtedy budeme vedieť, ako to organizátori zvládli, lebo otvárací ceremoniál a celá logistika okolo neho je vždy najväčšou skúškou. Najlepším príkladom sú v tom Olympijské hry v Aténach, kde sme ešte dva týždne pred otváracím ceremoniálom mali pocit, že by organizátori potrebovali ešte aspoň pol roka na dokončenie. Napriek tomu bolo v deň otvorenia OH všetko pripravené a všetko fungovalo.“
Vy odlietate do Ria v stredu, aký program tam čaká vás?
„Môj tím, bude v Riu fungovať ako podporný tím pre ľudí, ktorí sa budú pohybovať mimo olympijskej dediny – návštevníkov, partnerov a VIP hostí. Hneď po príchode bude mojou prvou úlohou skontrolovať všetky ubytovacie zariadenia, aby mali hostia zabezpečené všetko, čo potrebujú na bezproblémový pobyt. Ďalej musíme rozdistribuovať informácie o miestnej doprave a skontrolovať všetky lístky, keďže máme na starosť ich predaj. Prvýkrát máme aj ôsmich výhercov, ktorí pricestujú do Ria, lebo sa zapojili do súťaží našich partnerov.“
Marketing SOV.
Čo vo vašej pozícii znamená pripraviť našu výpravu na olympiádu? Čo všetko to zahŕňa? Koľko musíte preto cestovať vy osobne?
„Mojou úlohou je pripraviť športovcov na olympiádu po tej praktickej stránke – aby mohol olympijský výbor vďaka sponzorom vypraviť tím na OH so všetkým, čo športovci potrebujú, z hľadiska financií počas prípravy, či materiálneho zabezpečenia. Pracujeme so športovcami v zákulisí na dennodennej báze. Mali sme vytipovaných približne 40 športovcov, ktorým sme sa snažili čo najviac pomôcť. Čo sa týka cestovania, pred každou olympiádou musíme navštíviť dejisko niekoľkokrát, aby sme ho spoznali, porozumeli jeho špecifikám a vedeli sa v ňom orientovať. U mňa je to ešte znásobené tým, že som členkou poradnej marketingovej komisie pre Strednú a Východnú Európu, ktorý úzko spolupracuje s Medzinárodným olympijským výborom. Keď to tak spočítam, v roku olympiády to vychádza aj na 3 mesiace strávené na cestách.“
S organizáciou olympiád máte 20-ročné skúsenosti. Mení sa prístup krajín a športovcov?
„Celkovo je to moja desiata olympiáda. Prvú som zažila ešte v Atlante, kde som pracovala pre organizačný výbor a vnímala som organizáciu olympiády z tej druhej strany. Potom som sa ešte zúčastnila na Paralympiáde v Turíne, keď som v tom čase pracovala pre Paralympijský výbor. V mojej súčasnej pozícii je to už ôsma olympiáda. Olympiáda je pre športovcov vždy vrcholovým športovým podujatím. Intenzívne sa naň pripravujú a znamená častokrát vrchol ich kariéry. Pre nás nešportovcov je každá olympiáda špecifická niečím iným, iné zvyky, iní ľudia, vždy iný prístup a skúsenosti.“
Ktorá olympiáda bola pre vás tou naj?
„Musím to rozdeliť na zimné olympijské hry a olympijské hry. Spomedzi ZOH to bol jednoznačne Vancouver, aj čo sa týka organizácie, aj výsledkov našich športovcov. A z olympijských hier to bolo Sydney, ale najviac zážitkov si pamätám vždy z poslednej olympiády, aj keď zasa najviac pozitívnych dojmov a príbehov som si odniesla z Pekingu.“
Má olympiáda stále taký cveng alebo už sa s ňou spája stále viac problémov?
„Treba si uvedomiť, že OH sú najväčšie podujatie planéty, nielen športového charakteru, ale všeobecne. Do jedného mesta počas OH prichádza desaťtisíce top športovcov, 25 tisíc ľudí, ktorí sa o nich starajú, 3-4 milióny návštevníkov. Je to multišportové podujatie, na ktoré sa zídu top partneri z celého sveta, a to všetko priťahuje aj veľkú mediálnu pozornosť. V každej olympiáde sa spája aj štipka z toho politického a hospodárskeho hľadiska, keďže sa na nej zúčastňujú aj špičky politického a biznis sveta. Nie je to iba čisto o športe, ale vždy sú na olympiádu naviazané aj tieto aspekty.“
Ste takmer jediná žena vo vedúcej pozícii medzi mužmi. Pociťujete to?
„Stále platí, že svet patrí mužom a myslím si, že my ženy by sme si preto mali pomáhať. Som veľmi rada, že v SOV pracuje veľa šikovných žien, ale napriek tomu nás čaká ešte dlhá cesta, aby ženy v športovom svete mali nielen tú výkonnú úlohu, ale mali reálne možnosť rozhodovať. V súvislosti s tým mám veľké očakávania od blížiacich sa volieb nového prezidenta SOV. Kandidatúru ohlásil už Anton Siekel ktorý patrí práve k tým, čo sa neboja ísť aj touto cestou.“
Predstavenstvo Medzinárodnej asociácie športových cestovných kancelárií.
Majú to ženy-športovkyne iné na olympiádach ako muži-športovci? Treba pri nich zohľadňovať iné veci, či už pri prípravách alebo počas olympiády?
„O všetkých športovcov je počas olympiády dobre postarané. Olympioničky však možno poteší to, že v olympijskej dedine majú možnosť ísť sa skrášliť, upraviť do salónu krásy, ktorý pre ne pripravil partner OH, ale salón môžu využiť aj muži. Medzinárodný olympijský výbor sa v posledných rokoch intenzívne zasadzuje o to, aby mali ženy športovkyne všetku podporu, ktorú potrebujú. Aj vďaka tomu to bude v Riu vôbec prvýkrát v histórii, čo bude mať nejaká krajina (Spojené štáty) v tíme viac žien ako mužov. V športovom svete to však majú ženy ľahšie ako ženy v biznis svete, lebo im nikto ten výkon, ktorý podajú, nevezme. Na druhej strane, v bežnom živote musí žena urobiť oveľa viac ako muž, aby si vyslúžila rovnaké uznanie.“
Mali ste na starosti aj prípravu olympijskej kolekcie. V čom uvidíme našich športovcov a športovkyne na otváracom a záverečnom ceremoniáli?
„Každá olympijská kolekcia je jedinečná a klasická zároveň. Jedinečná je v tom, že vždy ide o nové použitie čičmianskeho vzoru (ktorý používame už od OH v Londýne) a klasická v tom, že je biela-modrá-červená. Chceme, aby sa čičmiansky vzor spájal so Slovenskom tak ako javorový list s Kanadou a červené štvorce s Chorvátskom. Súčasná kolekcia sa rodila dlho, ale prvýkrát sa do procesu zapojili aj športovci. Na otváracom ceremoniáli uvidíme našich športovcov vo vestách, čo je pre letné hry netypické, ale je to vďaka tomu, že na južnej pologuli je aktuálne zimné ročné obdobie.“
Aké úspechy očakávate v Riu od našich športovcov? Kto je váš tajný tip medzi mužmi a ženami?
„Ja vždy hovorím to, čo hovorí náš prezident SOV a to, že ak všetko vyjde, môžeme čakať päť-šesť medailí. Palce však držím všetkým.“
Ktorý zo športov si nenecháte ujsť vy?
„Ja som na OH pracovne a preto sa musím prispôsobiť svojim hosťom a partnerom, ale veľmi blízko mám k plávaniu, ktoré je zároveň jedným z najnavštevovanejších športov a lístky naň sa rozchytajú medzi prvými. Čo ma však v Londýne veľmi prekvapilo, lebo som videla tento šport prvý raz, bolo vzpieranie. Je to akčné a počas tej hodiny a pol máte možnosť vidieť výkony množstva športovcov. Ale či už si idete pozrieť vodný slalom, kanoistiku či streľbu alebo akýkoľvek iný šport, na olympiáde je to zážitok, lebo je to o atmosfére a emóciách. Ako keď bola Danka Barteková v Londýne v rozstrele o bronzovú medailu. Celý štadión ani nedýchal, a keď to zvládla, prepukla neskutočná radosť. Každý šport na vrcholovom podujatí je o emócii, či už ide o majstrovstvá alebo olympiádu, vždy sú tam zimomriavky.“
Slovenská výprava.
Ako ste sa dostali k práci so športovcami a olympionikmi?
„Vychodila som Športové gymnázium v Trenčíne a iná vysoká škola ako Fakulta telesnej výchovy a športu u mňa neprichádzala do úvahy. Vybrala som si trénerstvo zdravotne postihnutých. Od prvého ročníka som začala pracovať s mentálne postihnutými športovcami, kde momentálne pôsobím aj ako národná riaditeľka Special Olympics Slovakia, čo je charita spojená so športom, a to ma veľmi baví. K olympionizmu som sa dostala cez kandidatúru Popradu Tatry na ZOH 2006, kde som vyhrala konkurz na asistentku splnomocnenca vlády a dva roky som pracovala na príprave kandidatúry a intenzívne spolupracovala s SOV. Už vtedy to bola otázka času, kedy prejdem k SOV úplne a pre mňa to znamenalo v podstate iba zmenu kancelárie.“
Čo vás na tejto práci baví najviac?
„Jednoznačne kontakt so športovcami, lebo šport je najlepšia a najkrajšia reklama a prezentácia krajiny. Tu na Slovensku je to dosť podhodnocované, lebo to, ako naši športovci zviditeľňujú našu krajinu, koľko driny do toho dajú a čo dokážu, je na nezaplatenie. Najkrajšie pocity sú, keď vidíte slovenský znak, nápis Slovakia a slovenského športovca na pódiu. Keď naši hokejisti zdolali Rusov a remizovali s Kanadou na OH vo Vancouveri, mala som neskutočný pocit hrdosti, lebo všetci Kanaďania nám gratulovali, obdivovali nás a brali nás ako hokejovú veľmoc. Rovnaké to bolo, aj keď získala medailu Danka Barteková či vodní slalomári. Pre mňa je to neskutočné zadosťučinenie po dvoch rokoch intenzívnej prípravy na olympiádu. A potom sa ešte teším, keď zhasnú olympijský oheň a viem, že ďalšiu olympiádu máme úspešne za sebou.“
Eva Gažová.
Čo čaká olympionizmus na Slovensku po Riu?
„Slovenský olympijský výbor končí jednu éru. Prezidentovi SOV Františkovi Chmelárovi končí funkčné obdobie po ôsmich rokoch, počas ktorých prispel výrazne k rozvoju olympionizmu na celom Slovensku. V novembri nás teda čakajú voľby nového vedenia a dúfam, že nás to posunie po všetkých stránkach vpred.“
Prečítajte si aj Favela alebo penzión. Najlepší na ubytovaní v Riu je výhľad z izby