|
Počas predvolebnej kampane ste boli tehotná a stali ste sa mamou. Ako na to reagovali ľudia?
„Kampaň bola náročná, ale cítila som sa veľmi dobre, mala som bezproblémové tehotenstvo. Mnohí mi najprv prejavovali prílišné ohľady, stále chceli, aby som nestála, nechodila, ale sedela. Až keď som porodila, začala som dostávať otázky, kde mám dieťa, prečo nie som s ním a či ho nedávam na druhú koľaj. Myslím si, že úlohou žien vo verejnej sfére je neustále vysvetľovať a ísť príkladom, že je to normálna vec. Vysvetľovať, nie sa ospravedlňovať. Ja nemám pocit, že robím kompromisy. Ak teraz nie som s dcérou, je s ňou môj manžel, ktorý sa po celom dni v práci tešil, že s ňou strávi čas. Príde mi to úplne prirodzené.“
Máte štvormesačnú dcérku, budete ju brávať do práce, do parlamentu?
„Plánujem si tam Zorku brávať v šatke, zároveň by som bola rada, keby bol v parlamente detský kútik – ak to bude v mojich silách, budem sa snažiť to presadiť. Myslím, že muži nás podporia, ale v prvom rade by mala byť nositeľkou tejto témy ženy. Páve preto, že je tam tých žien málo, „ženské“ témy nie sú v centre záujmu politikov.“
Prečo máme málo žien v politike?
„Myslím si, že ženám chýba sebavedomie a sebaúcta, čo sú dve veci. To znamená, že si verím a viem sa oceniť za to, čo robím a tým to posúvam ďalej, napríklad do podnikania alebo aj kandidovania do NR SR J. Stále je tu nízka podpora okolia, či partnera - najmä v regiónoch, kde sú ženy často konfrontované s tým, že na také veci nie je čas, lebo sa treba starať o deti. Ja budem vychovávať svoju dcéru tak, aby si verila a uvedomovala svoju cenu.“
Novou podpredsedníčkou parlamentu sa stala Lucia Nicholsonová, ktorá sa v septembri stane mamou. Očakávate nejaké negatívne reakcie kolegov a kolegýň v parlamente?
„Dúfam, že nie, verím, že máme v parlamente novú krv. Lucia Nicholsonová je dvojnásobná mama, nevidím dôvod, aby nezvládla funkciu i starostlivosť o dieťa.“
V parlamente ste chceli ako poslankyňa strany Sieť presadzovať rodinnú politiku a ženské otázky. Aké zložité bude presadzovať tieto ako nezávislá poslankyňa?
„Zatiaľ s kolegami, ktorí odišli zo Siete tiež, ostávame ako nezávislí poslanci, aj keď sme dostali ponuky od politických strán. Mne sa nechce skákať z jednej politickej strany do druhej, skôr sa chcem teraz zamerať na to, čo všetko môžem urobiť a ukázať svoju robotu. Ale verím, že sa dá fungovať aj ako nezávislý poslanec – rada by som fungovala v rámci ľudskoprávneho a výboru pre sociálne veci. Zaujímať sa budem o rodovú rovnosť, rovnosť príležitostí a chcem hrať „ženskú kartu“. Verím, že sa nám podarí presadiť pozitívne zmeny pre ženy spolu s ostatnými poslankyňami naprieč politickými stranami.“
Čo by ste chceli presadiť?
„Zlepšiť by som chcela pôrodnú starostlivosť, máme veľa baby friendly nemocníc, ktoré však nedodržiavajú štandardy podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). S tým však súvisí aj otázka zmeny financovania nemocníc. V problematike násilia na ženách by som chcela robiť praktické veci, aj napriek tomu, že nemáme ratifikovaný Istanbulský dohovor. Teda snažiť sa o zvýšenie počtu azylových domov, výcviky s policajtami, kde je potrebné scitlivieť jazyk a prístup k obetiam. Ďalej je to napríklad zavedenie superflexibilného času, teda možnosť posunúť si začiatok pracovného dňa nielen o hodinu, ako sa to dá teraz, ale aj o dve-tri hodiny a k tomu prispôsobiť otváracie hodiny v škôlkach. Ale láka má aj predstava národného projektu, ktorý by vzdelával ženy, aby sa nebáli ísť to vyskúšať do verejného života a kandidovať napríklad v komunálnych voľbách, teda učiť ich politickej gramotnosti, ako to funguje napr. v Moldavsku.“
Neodradil vás váš štart do politiky? Hneď po zvolení do parlamentu ste odišli zo strany, kde ste boli veľmi krátko.
„Neodradil, takéto veci ma skôr naštartujú. Keď som sa rozhodla zo strany odísť, padol mi kameň zo srdca a každým dňom som presvedčená viac a viac, že to bolo dobré rozhodnutie. Nevedela som sa vžiť do situácie, že budem musieť vysvetľovať a obhajovať spoluprácu so Smerom. Hodnotovo je to pre mňa nemožné.“
Líder strany Sieť Radoslav Procházka sa k možnej spolupráci vyjadroval nejednoznačne už pred voľbami. Ako Sieť podľa vás odkomunikovala spoluprácu so Smerom pre voľbami?
„Než neprišiel ten nešťastný Ples Spišiakov (Procházka tam pripustil koalíciu so Smerom – poz.red.), mala som dojem, že jasne komunikujeme, že chceme byť protipólom Smeru, že je to náš najväčší súper. A to nehovorím len o komunikácii navonok, ale aj do vnútra strany, kde sme si hovorili, že nebudeme robiť poskokov Smeru pre pár ministerstiev.“
V novej vláde bude mať Sieť dokonca len jedno ministerstvo...
„Je to privysoká cena za účasť na vláde, cena hraničiaca s umieráčikom.“
Ako ste si vysvetlili pád z potencionálneho lídra pravice na volebný zisk 5,6 percenta?
„Bol to šok po dovtedy sľubných predvolebných prieskumoch, ale hneď po zverejnení prvých výsledkov som si uvedomila, že sa v podstate niet čo čudovať - ako nová strana sme ponúkli nejednoznačné vyjadrenia predsedu strany a nezískali sme dôveru ľudí. Mrzelo ma to, pretože sme boli pripravení, že niečo v parlamente urobíme, keď nás bude kritická masa, ktorá môže veci meniť vo väčšom. Toto bolo pre mňa najväčšie sklamanie.“
Štvrtok po voľbách ste sa zúčastnili prvý a posledný raz na zasadnutí predsedníctva strany Sieť. To už bolo deň po rezignácii Miroslava Beblavého. Ako prebiehala debata o spolupráci so Smerom?
„Mala som pocit, že predsedníctvo nefunguje tak, ako som čakala. Myslela som si, že tam je priestor, aby sme si otvorene povedali naše názory, ale ľudia sa akoby báli ich vyjadriť. Možno to bolo spôsobené úvodným príhovorom lídra, ale ostrejšie vystúpila len Katka Macháčková, ozvala som sa aj ja. Pre mňa bolo prekvapením, že sa nerozprávame, či teda ideme rokovať so Smerom alebo nie, ale o programových prioritách do budúcich rokovaní. Pýtala som sa, o rokovaniach s kým hovoríme, ale bolo mi povedané, že so všetkými stranami všeobecne. Po tom predsedníctve rýchlo vysvitlo, že to už bola príprava na spoluprácu so Smerom.“
Kedy sa o tom začalo hovoriť otvorene?
„Na treťom predsedníctve po voľbách, teda v nedeľu, sa odhlasovalo, že po rozhodnutí SNS nerokovať s pravicovými stranami nie je iná možnosť, ako ísť rokovať so Smerom. To z môjho pohľadu nebola pravda, mali sme určite viac možností. Mala som pocit, že sme takpovediac nepriamo navigovaní súhlasiť s rokovaniami so stranou SMER-SD, aj keď to bolo stále nejednoznačné.“
To rozhodlo, že odídete zo strany?
„V pondelok to vo mne dozrelo a potom som sa rozhodla. Aj preto, že som dostala z viacerých strán pokyn, že sa mám osobne zúčastniť rokovania so Smerom ako jedna z programových lídrov. To som si nevedela vôbec predstaviť.“
Simona Petrik, Miroslav Beblavý, Katarína Macháčková a Zuzana Zimenová oznamujú odchod zo strany Sieť.
Ešte sa vás snažil Rado Procházka prehovoriť?
„Ešte mi písal sms, aby sme sa stretli, ale už bolo príliš neskoro, už som bola viac-menej rozhodnutá. Aj keď pokojne by som si s ním sadla aj teraz a prebrala s ním udalosti posledných dní a svoj pohľad na vec.“
Dokázali by ste sa ešte do Siete vrátiť?
„Už nie, skúsim fungovať ako nezávislá poslankyňa, možno z dlhodobého hľadiska budem uvažovať o členstve v inej strane.“
Ktorej?
“Určite by mi hodnotovo bola najbližšie Sloboda a Solidarita, ale o tom je teraz veľmi predčasné polemizovať.“
(2)(3)(4)(5).jpg)
Prečítajte si aj Elena Kohútiková: Potrebujeme dojčiace matky v predstavenstvách firiem i v parlamente
