|
Po dvadsiatich rokoch som sa vrátila na moju alma mater a ten priestor ma očaril. Zastrešené átrium Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, kde som v minulom storočí skončila katedru žurnalistiky, ma utvrdzoval v tom, že časy na akademickej pôde najstaršej a najväčšej slovenskej univerzity sa zlepšili. Že sú otvorenejšie tak ako presklenný priestor zastrešeného nádvoria, že sú priateľskejšie, tak ako nádvorie, ktoré bývalo prázdne a teraz sa tam učia a rozprávajú študenti, a že viac inšpirujú, lebo sa v krásnom priestore odohrávajú zaujímavé workshopy a výstavy. V stredu večer sa tam stretlo niekoľko absolventov filozofickej fakulty a debatovalo o imidži, ktorý dnes Univerzita Komenského má.
Celý čas som obdivovala zastrešené átrium, ktoré dostalo v roku 2012 Cenu Slovenskej komory architektov – CE.ZA.AR v kategórii rekonštrukcia. Obdivovala som ho, až kým mi ľudia z vedenia fakulty neporozprávali, že je s ním viac problémov ako úžitku. Medzi zastrešením a budovou nádvoria je totiž otvorený priestor, takže, keď prší vonku, prší aj na nádvorie a ak sneží, majú sneh aj oni. A je tam nesmierna zima.
Ako som tam mrzla pri poháriku šampanského, prišla mi tá situácia trochu symbolická pre celé oslavy 95. výročia vzniku našej najstaršej univerzity. Lebo preto okrúhle výročie sme sa tam ako absolventi zišli a prezerali si históriu univerzity na výstave v átriu. Právnická fakulta Univerzity Komenského rozdala pár dní pred naším stretnutím na filozofickej fakulte ceny, ktoré majú bezpochyby svoj honor. Len, keď sa prizriete bližšie, tak do životopisu oceneného Cupera, Colotku či Tóthovej dosť zateká.
Svetové univerzity sú v mnohých rebríčkoch, ktoré merajú ich kvality. Mali by sa merať aj podľa toho, koho zo svojich absolventov ocenia. Nie je jednoduché zostaviť zoznam ocenených, ktorý nikto nenapadne. Ale oceniť za prínos k právu človeka, ktorý sa vyhol trestu za šoférovanie pod vplyvom alkoholu len tým, že zneužil poslaneckú imunitu? Bývalého politika, ktorý chváli autoritatívneho Vladimíra a Mečiara, ženám za volantom by dovolil jazdiť len v pravom jazdnom pruhu, obhajoval Lexu a dnes kandiduje za kotlebovcov? Aké hodnoty vyznáva univerzita, ktorá prepožičia svoje vyznamenanie takémuto právnikovi?
Univerzita Komenského vychovala mnoho skvelých absolventov. Preto sa našli traja na čele so Zuzanou Čaputovou, ktorí svoje ocenenie vrátili. Vrátili ho, pretože majú o tom, komu má právo slúžiť, inú predstavu ako páni Cuper, Colotka a pani Tóthová. Oni symbolizujú ten otvorený priestor, ktorý sa mi páčil pod sklenenou strechou átria. Oni robia z Univerzity Komenského akademickú pôdu s hodnotami a transparentnými vzťahmi.
Filozofická fakulta neoceňovala, pozvala si niekoľko svojich absolventov, aby hovorili o tom, ako viac zviditeľniť hodnoty, ktoré zastáva už 95 rokov. Ako zastaviť odchod študentov do zahraničia a viac ich nadchnúť pre humanitný smer. Bola to zaujímavá diskusia zaujímavých ľudí z akademického prostredia a praxe. Diskusia, ktorá ak sa dostane do každodenného života univerzity, by raz mohla jej hodnoty zviditeľniť viac ako ceny niektorým právnikom.
Verím, že sa to stane. Napokon, prečítala som si to, keď som na stretnutie išla. Na budove Filozofickej fakulty Univerzity Komenského na Gondovej ulici visí nápis: Už 95 rokov nás myslenie baví. To je hodnota, ktorá by mala prežiť ocenených i neocenených absolventov a fascinovať tých, čo sa prídu vzdelávať po nás.
Prečítajte si aj Ženy ako lacné televízne objekty
